Hoya is 'n plantgenus in die oleander-familie (Apocynaceae) wat bestaan uit 200 tot 230 spesies tropiese plante. Dit is voorheen beskou as 'n lid van die aasblomfamilie (Asclepiadaceae), voordat die hele Asclepiadaceae ingelyf is by die oleander-familie. Hoyas kom oorspronklik van Suidoos-Asië, Australië en Nieu-Guinee.
Die spesies is gewoonlik meerjarige klimplante of soms struike met melksap. Sommige spesies klim uit die grond opwaarts teen bome of heuwels, maar die meeste is epifiete. Hulle klim deur hulself te vleg om boomstompe en met die hulp van lugwortels. Die sukkulente blare is teenstandig, maar die vorm, hoeveelheid hare, dikte, bearing en kleur van die melksap wissel baie.
Die blomme sit in 'n skerm op 'n steel vanuit die bladoksel. Hul is vyfpuntig met saamgesmelte blomblare en 'n komplekse morfologie. Nektar word geproduseer in 'n blombekleedsel. Meeldrade en stempels is ineengegroei in 'n gynostegium. Stuifmeel is versamel in twee pollinia op elke meeldraad en word as 'n geheel oorgedra deur bestuiwers na die volgende blom. Daar bestaan nie baie navorsing op Hoya bestuiwing nie, maar ratsvlieërskoenlappers en pylstertmotte is bepaal as bestuiwers vir sommige spesies.
Die vrug is 'n smal, silindriese kokervrug met talle harige sade. Die kapsules sit individueel en nie in pare soos dit normaalweg in die subfamilie Asclepiadoideae verskyn nie.
Byna 600 variëteite is al beskryf in die genus Hoya, maar ietwat meer as 300 tipes is 'n meer realistiese getal. Hulle groei in hul verskeie vorms in die tropiese en subtropiese woude van Indië, China en Japan tot Australië en die Stille Oseaan-eilande. Verskeie spesies word gekweek as huisplante, insluitend die algemene wasblom (Hoya carnosa) en die dwergwasblom (Hoya lanceolata subsp. bella).
Die volgende spesies verskyn in Albers & Meve (2002), en word aanvaar deur beide The Plant List en Tropicos.
Hoya is 'n plantgenus in die oleander-familie (Apocynaceae) wat bestaan uit 200 tot 230 spesies tropiese plante. Dit is voorheen beskou as 'n lid van die aasblomfamilie (Asclepiadaceae), voordat die hele Asclepiadaceae ingelyf is by die oleander-familie. Hoyas kom oorspronklik van Suidoos-Asië, Australië en Nieu-Guinee.
Die spesies is gewoonlik meerjarige klimplante of soms struike met melksap. Sommige spesies klim uit die grond opwaarts teen bome of heuwels, maar die meeste is epifiete. Hulle klim deur hulself te vleg om boomstompe en met die hulp van lugwortels. Die sukkulente blare is teenstandig, maar die vorm, hoeveelheid hare, dikte, bearing en kleur van die melksap wissel baie.
Die blomme sit in 'n skerm op 'n steel vanuit die bladoksel. Hul is vyfpuntig met saamgesmelte blomblare en 'n komplekse morfologie. Nektar word geproduseer in 'n blombekleedsel. Meeldrade en stempels is ineengegroei in 'n gynostegium. Stuifmeel is versamel in twee pollinia op elke meeldraad en word as 'n geheel oorgedra deur bestuiwers na die volgende blom. Daar bestaan nie baie navorsing op Hoya bestuiwing nie, maar ratsvlieërskoenlappers en pylstertmotte is bepaal as bestuiwers vir sommige spesies.
Die vrug is 'n smal, silindriese kokervrug met talle harige sade. Die kapsules sit individueel en nie in pare soos dit normaalweg in die subfamilie Asclepiadoideae verskyn nie.
Byna 600 variëteite is al beskryf in die genus Hoya, maar ietwat meer as 300 tipes is 'n meer realistiese getal. Hulle groei in hul verskeie vorms in die tropiese en subtropiese woude van Indië, China en Japan tot Australië en die Stille Oseaan-eilande. Verskeie spesies word gekweek as huisplante, insluitend die algemene wasblom (Hoya carnosa) en die dwergwasblom (Hoya lanceolata subsp. bella).
Hoja (Hoya) je rostlinný rod lián nebo rozložitě rostoucích polokeřů až keřů, který se skládá z asi 200 druhů. Rod hoja byl v minulosti řazen do čeledě klejichovitých, ta ale byla s nástupem systému APG zjištěna parafyletickou, byla zrušena a vřazena do čeledě toješťovitých, kde mj. vytvořila podčeleď Asclepiadoideae.
Rod hoja je často chybně pojmenováván českým jménem „voskovka“, které oprávněně přísluší rodu Cerinthe. Vědecké jméno hoya dostal od britského botanika Roberta Browna po anglickém pěstiteli jménem Thomas Hoy. Nejblíže příbuzné rody jsou smrdutka, svícník a dischidie.[1][2][3][4]
Tyto rostliny požadují subtropické a tropické podnebí, pocházejí z rozsáhlých oblastí Číny, Pákistánu, Indie, Indonésie, Malajsie, Filipín, severní Austrálie a Tichomořských ostrovů.[2][3][5]
Vyskytují se jako epifyty rostoucí v dutinách stromů nebo ve skalních puklinách, jako v hlíně rostoucí rostliny se ztlustlými kořeny, keře nebo popínavé liány. Některé druhy začínají růst v půdě a v pozdějším věku jim původní kořeny odumřou a dále rostou jako epifyty. Mnohé rostliny žijí v symbióze s mravenci.[1][2][3]
Rostliny tohoto rodu jsou vzhledově velmi různorodé. Část jich působí dojmem sukulentů s tučnými, tmavě zelenými nebo stříbřitě skvrnitými listy, jiné mají listy tenké a skoro průsvitné. Listy mohou být dlouhé od 0,5 cm do 60 cm; některé rostliny produkují latex. Jejich oboupohlavné květy, velké od 5 mm do 7,5 cm, jsou pětičetné a vyrůstá jich až padesát i více v úžlabních i terminálních okolících. Květy mají barvu bílou, nažloutlou, růžovou žlutou, zelenou, fialovou, červenohnědou, hnědou a jen ojediněle jsou červené.
Květní kalich je drobný a tenký, pravidelná koruna je masitá, kulovitá až zvonkovitá a působí umělým, voskovým dojmem. Laloky korunní lístků jsou mnohem delší než korunní trubka. Uvnitř koruny je pětičetná pakorunka. Pět krátkých, do trubičky srostlých tyčinek má prašníky s pylem slepovaným do brylek. Ze dvou plodolistů je vytvořený dvoudílný semeník, který v oddílu mívá 30 až 50 vajíček a nese dvě čnělky s kuželovitými bliznami. Květy produkují hodně nektaru a jsou opylovány hmyzem. Plod je podlouhlý měchýřek s vejčitými semeny s chloupky.[6][7][8]
Pnoucí nebo převislé hoje se pěstují jako ozdobné pokojové rostliny v evropských zemích již po více než jedno století. Jsou dlouhověké, nenáročné, pěkně kvetou a omamně voní. Pnoucí druhy se vysazují ke konstrukcím a převislé do závěsných košíků.
Mezi druhy obvykle pěstované jako pokojové rostliny patří zejména:
Hoja australská
Hoja masitá
Hoja mnohokvětá
Hoya obovata
Obrázky, zvuky či videa k tématu hoja ve Wikimedia Commons
Hoja (Hoya) je rostlinný rod lián nebo rozložitě rostoucích polokeřů až keřů, který se skládá z asi 200 druhů. Rod hoja byl v minulosti řazen do čeledě klejichovitých, ta ale byla s nástupem systému APG zjištěna parafyletickou, byla zrušena a vřazena do čeledě toješťovitých, kde mj. vytvořila podčeleď Asclepiadoideae.
Rod hoja je často chybně pojmenováván českým jménem „voskovka“, které oprávněně přísluší rodu Cerinthe. Vědecké jméno hoya dostal od britského botanika Roberta Browna po anglickém pěstiteli jménem Thomas Hoy. Nejblíže příbuzné rody jsou smrdutka, svícník a dischidie.
Wachsblumen (Hoya), auch Porzellanblumen genannt, sind eine Gattung in der Unterfamilie der Seidenpflanzengewächse (Asclepiadoideae) innerhalb der Familie der Hundsgiftgewächse (Apocynaceae). Eine Reihe von Arten und ihre Sorten werden als Zierpflanzen verwendet.
Der deutsche Name Wachsblumen wird auch für die nicht verwandte Gattung Cerinthe aus der Familie der Raublattgewächse (Boraginaceae) verwendet.
Hoya-Arten wachsen meist epiphytisch, lithophytisch und nur selten terrestrisch. Es sind ausdauernde krautige oder schwach verholzende Pflanzen, Lianen oder manchmal Halbsträucher. Die Sprossachsen sind hängend bis schlingend, mit Adventivwurzeln kletternd oder selbständig aufrecht. Die Sprossachsen sind höchstens spärlich flaumig behaart; im Alter sind oft deutlich Lentizellen zu erkennen. Sie enthalten weißen Milchsaft. Die Wurzeln sind faserig, auch die Sprossachsen bilden sprossbürtige Wurzeln aus. Sie sind meist immergrün; Hoya spartioides ist laubabwerfend.
Die Laubblätter sind bis auf eine Ausnahme (Hoya imbricata) immer gegenständig angeordnet. Die Laubblätter sind in Blattstiel und Blattspreite gegliedert. Die einfache, flache Blattspreite ist dorsiventral, fleischig, ledrig, sukkulent, häutig, papierartig oder mit Wachsschicht, ein- oder zweifarbig und ganzrandig. Oft besitzen die Blätter silberne Flecken und an der Basis ein extraflorales Nektarium. Bei manchen Arten sind die Blätter behaart. Die Blattnervatur ist meist fast parallel, selten fiedernervig; meist ohne Seitennerven.
In den Internodien stehen einzeln, auf mehr oder weniger langen Blütenstandsschäften, die oft Photosyntheseaufgaben übernehmen, oder ohne Blütenstandsschäfte einfache doldige oder traubige, oder verzweigte scheindoldige Blütenstände, die oft viele Blüten enthalten.
Die Blüten duften süß bis schwer oder sind geruchlos. Die gestielten, zwittrigen, radiärsymmetrischen Blüten sind fünfzählig mit doppelter Blütenhülle (Perianth). Die fünf Kelchblätter sind verwachsen. Die fünf Kronblätter sind auf der Hälfte bis fast ganzer (Hoya inflata, Hoya manipurensis) Länge stern-, rad-, glocken-, urnen- (Hoya manipurensis) oder stieltellerförmig verwachsen und können fleischig sein und/oder eine Wachsschicht besitzen. Die Farben der Kronblätter reichen von weiß über cremefarben bis gelb und braun und von rosafarben bis rötlich. Die Außenseite der Kronblätter ist meist unbehaart; bei Hoya manipurensis sind Trichome vorhanden. Die Innenseite der Kronblätter ist manchmal kurz aufrecht behaart; bei Hoya inflata ist sie papillös. Es ist nur ein Kreis mit fünf fertilen, gleichen Staubblättern vorhanden. Die Staubfäden besitzen Anhängsel und sind untereinander teilweise zu einer staminalen Röhre verwachsen; der freie Teil aus fünf ausgebreiteten, fleischigen Nebenkronenlappen und der verwachsene Teil bilden die Nebenkrone. Die Farben der Nebenkrone reichen von weiß über elfenbeinfarben bis gelb und grün oder rosafarben. Bei Hoya multiflora werden gerade Sporne gebildet. Die Staubbeutel bilden mit den Narben ein Gynostegium. Die aufrechten Pollinien enden in einem sterilen Bereich. Die zwei Fruchtblätter sind zu einem oberständigen, zweifächerigen Fruchtknoten verwachsen mit 30 bis 50 Samenanlagen. Die zwei Griffel sind im oberen Bereich verwachsen und enden in einer gemeinsamen konischen bis eiförmigen Narbe. Sie besitzen, wie bei allen anderen Gattungen der Unterfamilie der Asclepiadoideae, einen komplizierten Bestäubungsmechanismus (Klemmfallenblumen).
Die meist einzelnen (nicht paarweise vorliegenden wie bei vielen Gattungen dieser Unterfamilie) hängenden Balgfrüchte sind unbehaart, relativ dünn und länglich, bleistiftförmig, spindelförmig (beispielsweise bei Hoya coriacea, Hoya griffithii) oder ellipsoidal (bei Hoya coronaria und mit ihr nah verwandten Arten), immer ohne Kanten, meist 4 bis 10 (seltener beispielsweise bei Hoya longifolia bis 30) Zentimeter lang, besitzen ein dünnes, oft holziges oder dickes (bei Hoya coronaria und mit ihr nah verwandten Arten) Perikarp und enthalten viele Samen. Als Diasporen werden die eiförmigen bis länglichen, 1 bis 5 mm lange und 1 bis 2,5 mm breite Samen entlassen, die nur am Ende einen Flügel und ein 2 bis 3 cm langes Haarbüschel als Flugorgan besitzen; die Verbreitung erfolgt also durch Wind.
Die bisher untersuchten Arten besitzen Chromosomenzahlen von 2n = 22.
Die Gattung Hoya besitzt ein weites natürliches Verbreitungsgebiet in Asien, Australien und Ozeanien. Es erstreckt sich vom Indischen Subkontinent bis zu den Fidschi-Inseln und Samoa. Sie kommen vom südlichen China (32 Arten) über Myanmar, Nepal, Thailand (40 Arten) bis Vietnam und von Indonesien über Malaysia, Neuguinea, den Philippinen (68 Arten) bis Japan und vom nördlichen Australien bis Neukaledonien vor. Sie gedeihen bis in Höhenlagen von etwa 2500 Meter. Die Habitate sind in Südostasien der immerfeuchte, tropische Regenwald, im nördlichen Australien und im nordöstlichen Thailand der Trockenwald und der Nebelwald in den Gebirgen. Sie gedeihen beispielsweise in Küstengebieten, einer Vielzahl von Waldtypen, oft in der Nähe von Fließgewässern, auf Felsen und auf Bäumen.
Durch Holzeinschlag und der damit einhergehenden Verinselung der Habitate sind viele Arten in ihren natürlichen Vorkommen bedroht.
Der Gattungsname Hoya wurde 1810 von Robert Brown in Prodromus Florae Novae Hollandiae, S. 459 erstveröffentlicht. Typusart ist Hoya carnosa (L.) R.Br., die als Asclepias carnosa L. erstveröffentlicht wurde. Der botanische Gattungsname Hoya ehrt den englischen Gärtner Thomas Hoy (um 1750–1822).[1][2] Zum gültigen Gattungsnamen Hoya R.Br. existieren eine Vielzahl von Synonymen: Absolmsia Kuntze, Astrostemma Benth., non Asterostemma Decne., Acanthostemma (Blume) Blume, Antiostelma (Tsiang & P.T.Li) P.T.Li, Centrostemma Decne., Cyrtoceras Bennet, Cystidianthus Hassk., Madangia P.I.Forst., D.J.Liddle & I.M.Liddle, Micholitzia N.E.Br., Otostemma Blume, Physostelma Wight, Plocostemma Blume, Pterostelma Wight, Schollia Jacq., Sperlingia Vahl, Triplosperma G.Don. Die Gattung Hoya gehört zur Tribus Marsdenieae in der Unterfamilie Asclepiadoideae innerhalb der Familie der Apocynaceae.
Es wurden über 600 Hoya-Artnamen veröffentlicht, von denen in der jüngeren wissenschaftlichen Literatur (ab etwa 2000) über 300 Arten als gültige Taxa aufgefasst werden (Wanntorp et al., 2014[3]). Die Gattung Hoya ist in der Vergangenheit zwar in Teilen mehrfach bearbeitet worden, es gibt bisher aber keine monographische Bearbeitung der Gattung Hoya. In den letzten Jahren wurde am „Department of Phanerogamic Botany“ des „Naturhistoriska riksmuseet“ (Stockholm) mit Hilfe von molekulargenetischen Analysen die Phylogenie der Gattung untersucht (Livia Wanntorp und Mitarbeiter).
Hier eine Liste aller Hoya-Arten nach WCSP:[4]
Nicht mehr zu dieser Gattung wird gerechnet:
Einige Hoya-Sorten werden als Zimmerpflanzen kultiviert. Hoya carnosa ist wohl die bekannteste Zimmerpflanze dieser Gattung. Viele Arten haben hängende bis windende Sprossachsen. Eine aufrecht wachsende Art ist zum Beispiel Hoya multiflora. Von einigen Arten wurden Sorten mit weiß-bunten (panaschierten) Blättern selektiert. Beispiele: Hoya carnosa cv. ‘Tricolor’ und Hoya bella cv. ‘Tricolor’ und Hoya macrophylla cv. ‘Variegata’.
Die Hoya-Arten und -Sorten werden mit Stecklingen oder selten mit Samen vermehrt.
Wachsblumen (Hoya), auch Porzellanblumen genannt, sind eine Gattung in der Unterfamilie der Seidenpflanzengewächse (Asclepiadoideae) innerhalb der Familie der Hundsgiftgewächse (Apocynaceae). Eine Reihe von Arten und ihre Sorten werden als Zierpflanzen verwendet.
Der deutsche Name Wachsblumen wird auch für die nicht verwandte Gattung Cerinthe aus der Familie der Raublattgewächse (Boraginaceae) verwendet.
Hoya is a genus of over 500 accepted species of tropical plants in the dogbane family, Apocynaceae. Most are native to several countries of Asia such as the Philippines, India, Thailand, Malaysia, Vietnam, Bangladesh, Indonesia, Polynesia, New Guinea, and many species are also found in Australia.
Common names for this genus are waxplant, waxvine, waxflower or simply hoya. This genus was named by botanist Robert Brown, in honour of his friend, botanist Thomas Hoy.[1]
Hoyas are evergreen perennial creepers or vines or rarely, shrubs. They often grow epiphytically on trees; some grow terrestrially, or occasionally in rocky areas. They climb by twining, and with the employment of adventitious roots. Larger species grow 1–18 m (3–59 ft), or more, with suitable support in trees. They have simple entire leaves, arranged in an opposite pattern, that are typically succulent. Leaves may exhibit a variety of forms, and may be smooth, felted or hairy; venation may be prominent or not, and many species have leaf surfaces flecked with irregular small silvery spots.
The flowers appear in axillary umbellate clusters at the tip of peduncles. Hoya peduncles are commonly referred to as spurs. In most species these spurs are perennial and are rarely shed. Each flowering cycle increases the length of the spur, and in the larger species can eventually reach 27 cm (11 in) or more. Flowers vary in size from 3 mm (1⁄8 in) (Hoya bilobata Schltr.) to over 95 mm (3+3⁄4 in) (in H. lauterbachii K. Schuman) in diameter. Flower form is typically star-shaped, with five thick, waxy, triangular petals, topped with another star-shaped structure, the corona. Colours on most species range from white to pink; there are species that exhibit yellow to orange, dark reds to near-black, and there are green flowers. Many are sweetly scented. and most produce abundant nectar.
Pollinators include moths, flies, and ants. Pollination is poorly understood, but plants left outdoors in temperate regions do sometimes produce seed, indicating pollination by local insects.
Seeds are borne in twin pods, actually follicles, are generally light, and are dispersed by the wind by means of a small tuft of silky fluff. Germination is rapid, but viability is not long.
At least some species exhibit Crassulacean Acid Metabolism (CAM), including H. carnosa.
Several species exhibit adaptations for mutualism with ants by providing modified leaves for domatia ("homes"), much as in the related genus Dischidia; H. imbricata has leaves that form a concave cup over the tree trunk it climbs up to shelter ants, and H. darwinii has arrangements of bullate leaves on its stems to form shelters.
Hoya leaves vary in size, texture, colour and venation. In size, leaves range from as small as 5 mm in length and 2 to 4 mm in width (Hoya engleriana Hosseus) to as large as 25 cm by 35 cm. (Hoya latifolia G. Don). Hoya coriacea Blume, has been reported to have leaves as long as two feet in length. There are hoyas with almost perfectly round leaves and others with linear leaves (Hoya linearis Wall. ex. D. Don and Hoya teretifolia Griff. ex Hook. f.). One popular species, Hoya shepherdii Short ex Hook. has leaves that resemble string beans hanging in bunches from their stalks. Hoya linearis Wall. ex D. Don is covered with fine downy hair and resembles masses of Spanish Moss (Tillandsia usneoides) hanging from trees in its native habitat. Some Hoya leaves appear to be veinless while others have very conspicuous veins of a lighter or darker colour than the rest of the leaves as in H. cinnomomifolia. Some have leaves that are mottled with speckles of silvery white (Hoya carnosa R. Br., Hoya pubicalyx). Some hoyas have leaves that are thin and translucent (Hoya coriacea Blume); some are so thick and succulent that they look more like crassulas than hoyas (Hoya australis ssp. rupicola, oramicola and saniae from Australia and Hoya pachyclada from Thailand). One of the most succulent, Hoya kerrii Craib, has obcordate (inverse heart-shaped) leaves, with the cleft away from the stem.
Hoya flowers are all shaped like five pointed stars. Some species' petals reflex so far that the flowers appear to be round or ball-like. They grow in umbels, or in some species singly. Umbels can reach impressive proportions in some species, and many species have individual flowers well over 75 mm (3 in) in diameter (H. imperialis Lindl., H. lauterbachii K. Schuman). H. coriacea Blume has been known to have as many as 70 in an inflorescence, each individual measuring nearly 2 cm in diameter with the umbels over 30 cm in breadth. The single-flowered Hoya pauciflora Wight makes up for its paucity by its flower size of nearly 40 mm (1+1⁄2 in) in diameter produced at any time of year. Textures of flower surfaces may be glabrous and shiny, to matte, to finely haired, and some being quite hairy. One of the two clones of Hoya mindorensis Schltr., from the Philippines, comes very close to being a true red. Blue, purples, and violets do not appear to be represented in the genus Hoya.
Species listed here are given in Albers & Meve (2002) and accepted by both The Plant List and Tropicos.
Many species of Hoya are popular houseplants in temperate areas (especially H. carnosa), grown for their attractive foliage and strongly scented flowers. Numerous cultivars have been selected for different leaf forms or flower colours. Hoyas grow well indoors, preferring bright light, but will tolerate fairly low light levels, although they may not flower without bright light. Hoyas commonly sold in nurseries as houseplants include cultivars of H. carnosa (Krimson Queen, Hindu Rope − compacta), H. pubicalyx (often mislabelled as H. carnosa or H. purpurea-fusca), and H. kerrii. Hoyas are easy to propagate, and are commonly sold as cuttings, either rooted or unrooted, or as a potted plant.
Hoya carnosa has been shown in recent studies at the University of Georgia to be an excellent remover of pollutants in the indoor environment.[2]
Various cultures have used hoyas medicinally, especially Polynesian cultures. Some are toxic to livestock and sheep poisonings in Australia are reported.
Several Hoya species and cultivars are excellent terrarium plants.
Hoya campanulata
Hoya cinnamomifolia
Hoya imperialis
Hoya parasitica
Hoya pottsii
Hoya is a genus of over 500 accepted species of tropical plants in the dogbane family, Apocynaceae. Most are native to several countries of Asia such as the Philippines, India, Thailand, Malaysia, Vietnam, Bangladesh, Indonesia, Polynesia, New Guinea, and many species are also found in Australia.
Common names for this genus are waxplant, waxvine, waxflower or simply hoya. This genus was named by botanist Robert Brown, in honour of his friend, botanist Thomas Hoy.
Hoya es un género de 200 a 300 especies de plantas trepadoras tropicales de la familia Apocynaceae. El nombre común para éstas es el de planta de cera, parra de cera, flor de cera o simplemente hoya. Este género lo describió y nombró el botánico Robert Brown, en honor de su amigo botánico Thomas Hoy.
Estas especies son parras trepadoras o arbustos perennes de 11 a 10 m de altura (o más si encuentran un buen soporte). Tienen hojas simples opuestas de entre 5 a 30 cm de largo generalmente suculentas y en muchas especies están moteadas con pequeñas manchas irregulares de color plateado. Las flores surgen en ramilletes umbelados axilares en el ápice de pedúnculos de 2-3 cm con sucesivos racimos florales que se desarrollan secuencialmente en cada uno. Estos pedúnculos son 2 a 3 cm más largos en cada floración y al final pueden llegar a medir 7 cm o más. Cada flor tiene alrededor de 1 cm de diámetro, con cinco gruesos pétalos cerosos de forma triangular; la gama de colores abarca del blanco al rosa o amarillo. Tienen una fragancia dulce y producen abundante néctar.
Estas plantas se encuentran ampliamente distribuidas desde la India al Sur de China, pero también las hay, en Australia y Polinesia.
Muchas de las especies son populares plantas de interior de zonas cálidas, (en especial Hoya carnosa), que se cultiva por sus atractivas hojas y sus flores fuertemente perfumadas. Se han seleccionado numerosos cultivares solo para su uso en jardinería. Las hoyas crecen bien en el interior, requieren luminosidad pero no sol directo, aunque toleran la escasez de luz esto va en detrimento de la rapidez de crecimiento y la floración. Se suelen encontrar fácilmente en viveros, incluso algunos cultivares de Hoya carnosa (Krimson Queen, Hindu Rope − compacta), H. pubicalyx (a menudo confundida con H. carnosa) y H. kerrii.
La Hoya es la mascota de la Universidad de Georgetown. Hace unos años, estudiantes con conocimientos de lenguas clásicas, se inventaron un cántico con un vocablo mixto de griego y latín el Hoya Saxa, significando burdamente Que Rocas, en referencia tanto a la robusta defensa del equipo de fútbol, como al muro de piedra que rodea el campus. (Hoia significa en griego que, y saxa es en Latín para rocas).[cita requerida]
Hoya es un género de 200 a 300 especies de plantas trepadoras tropicales de la familia Apocynaceae. El nombre común para éstas es el de planta de cera, parra de cera, flor de cera o simplemente hoya. Este género lo describió y nombró el botánico Robert Brown, en honor de su amigo botánico Thomas Hoy.
0Hoya viitab siia; Saksamaa linna kohta vaata artiklit Hoya (Saksamaa).
Vahalill (Hoya) on taimede perekond koerakooluliste sugukonnast.
Perekonda kuulub 200–300 liiki. Enamiku liikide looduslik levila on troopiline Aasia, seal hulgas India, Hiina, Tai, Malaisia ja Indoneesia. Hulgaliselt kasvab vahalilli ka Polüneesias ning Uus-Guineas ja Austraalias.
Enamik vahalilli on igihaljad mitmeaastased epifüüdid, mõned liigid ka põõsad. Epifüüdid võivad kasvada kuni 18 meetri pikkusteks.
Lehed on tervete servadega, sakid puuduvad. Kujult alatest niitjatest kuni südamekujuliseni. Paljudele vahalilleliikidele on iseloomulikud ka mitmeaastased õievarred, see tähendab, et ühele ja samale õievarrele kasvavad õied mitu aastat järjest. Õisi võib ühel õievarrel olla ühest (Hoya patella) kuni mitmesajani (laialehine vahalill). Sama varieeruvad võivad olla ka õie suurused: mõnest millimeetrist (Hoya bilobata) kuni suureõielise vahalille 9,5 cm läbimõõduga õiteni.
Õiekroon on viietine.
Olles putuktolmlejad, eritavad mõne liigi (näiteks harilik vahalill ja südajas vahalill) õied rohkesti nektarit, mis lausa tilgub õitelt.
0Hoya viitab siia; Saksamaa linna kohta vaata artiklit Hoya (Saksamaa).
Vahalill (Hoya) on taimede perekond koerakooluliste sugukonnast.
Perekonda kuulub 200–300 liiki. Enamiku liikide looduslik levila on troopiline Aasia, seal hulgas India, Hiina, Tai, Malaisia ja Indoneesia. Hulgaliselt kasvab vahalilli ka Polüneesias ning Uus-Guineas ja Austraalias.
Enamik vahalilli on igihaljad mitmeaastased epifüüdid, mõned liigid ka põõsad. Epifüüdid võivad kasvada kuni 18 meetri pikkusteks.
Hoya Alemaniako udalerria da. [[]] estatuan kokatuta dago, [[]] barrutian. 2014an biztanle zituen kilometro koadrotan banatuta.
Hoya Alemaniako udalerria da. [[]] estatuan kokatuta dago, [[]] barrutian. 2014an biztanle zituen kilometro koadrotan banatuta.
Posliinikukat (Hoya) on oleanterikasvien heimoon ja käärmeenpistonyrttikasvien alaheimoon kuuluva suku. Sukuun kuuluvia lajeja on ainakin sata.
Posliinikukkia tutki 1800-luvulla skotlantilainen tutkija Robert Brown. Suomessakin se tunnettiin jo 1800-luvulla kaupungeissa, mutta maaseudulla se tuli tutuksi vasta 1930-luvulla.
Posliinikukat ovat köynnöksiä tai riippuvaversoisia kasveja. Kukat ovat yleensä kaksivärisiä siten, että terälehdet ovat valkoiset ja keskus on punainen. Joskus kukka on kokonaan punasävyinen.
Posliinikukat ovat lähtöisin Aasiasta, Intian lähettyvillä sijaitsevilta saarilta ja Australiasta.
Kasvit viihtyvät valoisalla kasvupaikalla. Normaali huoneenlämpötila on sopiva ja talvella liika lämpö on haitaksi. Osa lajeista on amppelikasveja.
Posliinikukkia käytetään huonekasveina.[1]
Posliinikukat (Hoya) on oleanterikasvien heimoon ja käärmeenpistonyrttikasvien alaheimoon kuuluva suku. Sukuun kuuluvia lajeja on ainakin sata.
Posliinikukkia tutki 1800-luvulla skotlantilainen tutkija Robert Brown. Suomessakin se tunnettiin jo 1800-luvulla kaupungeissa, mutta maaseudulla se tuli tutuksi vasta 1930-luvulla.
Hoya est un genre de plantes de la famille des Asclepiadaceae, ou des Apocynaceae selon la classification phylogénétique. Ce genre regroupe 200 à 300 espèces tropicales, dont, parmi les plus répandues :
Les espèces sont parfois nommées « fleurs de porcelaine » ou « fleurs de cire ».
Selon Catalogue of Life (12 mars 2013)[1] :
Selon ITIS (12 mars 2013)[2] :
Selon NCBI (12 mars 2013)[3] :
Selon Tropicos (12 mars 2013)[4] :
Hoya est un genre de plantes de la famille des Asclepiadaceae, ou des Apocynaceae selon la classification phylogénétique. Ce genre regroupe 200 à 300 espèces tropicales, dont, parmi les plus répandues :
Hoya bella Hoya carnosaLes espèces sont parfois nommées « fleurs de porcelaine » ou « fleurs de cire ».
Voštani cvijet (hoja, lat. Hoya), veliki biljni rod iz porodice zimzelenovki (Apocynaceae). Postoji oko 490 vrsta[1] vazdazelenih grmastih penjačica i puzačica rasprostranjenih po južnoj i jugoistočnoj Aziji i Australiji. Kao tip navodi se H. carnosa (L. f.) R. Br., grm koji raste od Kine pa do Queenslanda u Australiji, a hrvatski je nazivana voštani cvijet.
Voštani cvijet (hoja, lat. Hoya), veliki biljni rod iz porodice zimzelenovki (Apocynaceae). Postoji oko 490 vrsta vazdazelenih grmastih penjačica i puzačica rasprostranjenih po južnoj i jugoistočnoj Aziji i Australiji. Kao tip navodi se H. carnosa (L. f.) R. Br., grm koji raste od Kine pa do Queenslanda u Australiji, a hrvatski je nazivana voštani cvijet.
Wóskowka[1][2] (Hoya) je ród z podswójby łastojčnikowych rostlinow (Asclepiadoideae) znutřka swójby (Apocynaceae).
Wobsahuje sćěhowace družiny:
Wóskowka (Hoya) je ród z podswójby łastojčnikowych rostlinow (Asclepiadoideae) znutřka swójby (Apocynaceae).
Wobsahuje sćěhowace družiny:
mnohokwětkata wóskowka (Hoya multiflora) pyšna wóskowka (Hoya carnosa)Postulínsblóm (fræðiheiti: Hoya), eða vaxblóm er ættkvísl í ættinni Apocynaceae sem samanstendur af 200 til 300 tegundum með útbreiðslu í hitabeltinu. Þær eru upphaflega frá suðaustur Asíu, Ástralíu og Nýju Guineu.
Ættkvíslin er nefnd eftir grasafræðingnum Thomas Hoy.
Þetta eru sígrænar klifurplöntur eða runnar, sem geta verið á milli 1 til 50m langar. Flestar tegundirnar eru ásetar. Þær eru með einföld, gagnstæð blöð sem eru yfirleitt nokkuð þykk. Blöð margra tegunda eru með smáa, óreglulega hvítsilfraða flekki. Blómin eru í klösum á undum 1 til 20 sm langra spora. Stærð blómanna er breytilegur, frá nokkrum millimetrum, upp í 8 sm í þvermál. Blómin eru fimmskift og eru í öllum litum nema bláum, þau eru með lítið bikarblað með kirtil við stofninn. Krónan er kjötkennd, með gleiða, aftursveigða eða klukkulaga flipa og allar tegundirnar eru með áberandi aukakrónu sem glansar jafnvel eftir þurrkun. Blóm margra tegundanna ilma, og er það mismunandi (eins og tyggjó, rjómakaramella, ilmvatn, gardenía, sítrus og fl.) og mynda sumar svo mikið af nektar að það lekur meðan aðrar hvorki ilma eða leka.
Margar tegundanna eru algengar stofuplöntur, en helst eru það kínavaxblóm (H. carnosa) og lensuvaxblóm (H. lanceolata subsp. bella).
Ættkvíslin líkist og er skyld Dischidia sem er þó með vasalaga blóm og minna áberandi aukakrónu sem ekki glansar eftir þurrkun.
Postulínsblóm (fræðiheiti: Hoya), eða vaxblóm er ættkvísl í ættinni Apocynaceae sem samanstendur af 200 til 300 tegundum með útbreiðslu í hitabeltinu. Þær eru upphaflega frá suðaustur Asíu, Ástralíu og Nýju Guineu.
Ættkvíslin er nefnd eftir grasafræðingnum Thomas Hoy.
Þetta eru sígrænar klifurplöntur eða runnar, sem geta verið á milli 1 til 50m langar. Flestar tegundirnar eru ásetar. Þær eru með einföld, gagnstæð blöð sem eru yfirleitt nokkuð þykk. Blöð margra tegunda eru með smáa, óreglulega hvítsilfraða flekki. Blómin eru í klösum á undum 1 til 20 sm langra spora. Stærð blómanna er breytilegur, frá nokkrum millimetrum, upp í 8 sm í þvermál. Blómin eru fimmskift og eru í öllum litum nema bláum, þau eru með lítið bikarblað með kirtil við stofninn. Krónan er kjötkennd, með gleiða, aftursveigða eða klukkulaga flipa og allar tegundirnar eru með áberandi aukakrónu sem glansar jafnvel eftir þurrkun. Blóm margra tegundanna ilma, og er það mismunandi (eins og tyggjó, rjómakaramella, ilmvatn, gardenía, sítrus og fl.) og mynda sumar svo mikið af nektar að það lekur meðan aðrar hvorki ilma eða leka.
Margar tegundanna eru algengar stofuplöntur, en helst eru það kínavaxblóm (H. carnosa) og lensuvaxblóm (H. lanceolata subsp. bella).
Ættkvíslin líkist og er skyld Dischidia sem er þó með vasalaga blóm og minna áberandi aukakrónu sem ekki glansar eftir þurrkun.
Hoya è un genere di piante della famiglia delle Asclepiadaceae (Apocynaceae secondo la classificazione APG[1]), comprendente circa 200 specie differenti, diffuse nel sud est dell'Asia, in Australia ed in Polinesia[2]. Per la gran parte sono rampicanti, ma alcune si presentano con l'aspetto di arbusti, altre sono striscianti. Furono classificate dal botanico Robert Brown[2] che le chiamò così in onore dell'amico Thomas Hoy, capo giardiniere del duca di Northumberland, nel XVIII secolo.
In Italia la Hoya carnosa è nota anche con il nome colloquiale di fiore di cera.
In genere le Hoya sono piante poco esigenti. I fusti si abbarbicano al supporto loro fornito e possono raggiungere la lunghezza eccezionale di 10 metri.
Producono fiori stellati e dalla consistenza cerosa di circa 1 cm di diametro. Formano grappoli di 15-20 fiorellini di lunga durata che spesso si protrae per tutta la stagione estiva. Le tonalità variano dal rosa al giallo. Sovente sono molto profumati e ricchi di nettare[3].
Le foglie, opposte, sono spesse[4] (carnose, quasi succulente), lanceolate, lunghe 5–10 cm dal bel colore verde acceso; in molte specie presentano alcune screziature più chiare.
Il Sistema Cronquist assegna il genere Hoya alla famiglia delle Asclepiadacee mentre la classificazione APG lo colloca nella famiglia delle Apocinacee[1].
Secondo The Plant List le specie accettate sono le seguenti[5]:
Le Hoya amano il caldo e resistono fino a 30-34 gradi C. Alcune varietà sopportano temperature prossime allo zero centigrado per brevi periodi, se in postazione riparata dal vento e dal gelo, e senza eccessiva umidità; questo è facilitato dalla collocazione sorretta da tralicci ed accostata su pareti. Per la scarsa tolleranza all'acqua nei periodi freddi è di difficile coltivazione in piena terra, dove le radici soffrono per eccesso di umidità. Esistendo una notevole gamma di varietà, soprattutto per quanto concerne la resistenza al freddo, possono rendersi utili dispositivi di protezioni o ritiri in serra[6].
L'esposizione migliore è un'illuminazione molto forte, per potere ottenere la fioritura, ma riparata dai raggi solari diretti; infatti non si tratta di una pianta autonoma ma (per la maggior parte delle piante coltivate) di un rampicante epifita (cioè che cresce in natura nella chioma degli alberi), in ambiente tropicale, (quindi molto luminoso), ma discretamente ombreggiato dalla chioma dell'albero tutore.
Le annaffiature dovranno essere regolari in estate, senza mai lasciar seccare il substrato, (specialmente Hoya bella), che deve essere ricco di detriti vegetali, e quindi molto ben drenato. Le condizioni di substrato permanentemente inzuppato sono pericolose, in quanto l'apparato radicale è piuttosto delicato e tende a marcire. Ridurre ad annaffiature occasionali in inverno.
L'Hoya non presenta particolari problemi. Richiede quindi solo minimi accorgimenti, e attraverso pochi semplici segnali comunica il suo stato di salute anche se può essere tuttavia soggetta ad infestazioni di cocciniglia cotonosa (Icerya purchasi).
Hoya è un genere di piante della famiglia delle Asclepiadaceae (Apocynaceae secondo la classificazione APG), comprendente circa 200 specie differenti, diffuse nel sud est dell'Asia, in Australia ed in Polinesia. Per la gran parte sono rampicanti, ma alcune si presentano con l'aspetto di arbusti, altre sono striscianti. Furono classificate dal botanico Robert Brown che le chiamò così in onore dell'amico Thomas Hoy, capo giardiniere del duca di Northumberland, nel XVIII secolo.
In Italia la Hoya carnosa è nota anche con il nome colloquiale di fiore di cera.
Kitos reikšmės – Vaškuolė (reikšmės).
Vaškuolės (lot. Hoya, angl. Waxplant, vok. Wachsblumen) – stepukinių (Apocynaceae) šeimos laipiojantys augalai, galintys apsivynioti ir prisitvirtinti prie bet ko, kas tik pasitaiko kelyje. Gentyje yra apie 200 rūšių. Pavadinimas kilęs nuo vaškinių žvaigždės pavidalo žiedų, išsidėsčiusių kekėmis.
Vaškuoles labai paprasta prižiūrėti. Joms tereikia geros šviesos ir atidumo laistant, ypač žiemą, kai augimas ne toks aktyvus. Daugiausia rūpesčių kelia jų neklusnios, besivyniojančios šakelės.
Vaškuolės (lot. Hoya, angl. Waxplant, vok. Wachsblumen) – stepukinių (Apocynaceae) šeimos laipiojantys augalai, galintys apsivynioti ir prisitvirtinti prie bet ko, kas tik pasitaiko kelyje. Gentyje yra apie 200 rūšių. Pavadinimas kilęs nuo vaškinių žvaigždės pavidalo žiedų, išsidėsčiusių kekėmis.
Hoya is een geslacht uit de maagdenpalmfamilie (Apocynaceae). The Plant List erkent vijftig soorten. Volgens de Flora of China bestaat het geslacht uit minstens honderd soorten die voorkomen van Zuidoost-Azië tot in Oceanië.
Een aantal soorten worden gehouden als sierplant, waaronder Hoya carnosa en Hoya linearis. De planten worden ook wel aangeduid als wasbloem, vanwege de wasachtige glans van de bloemen.
In Nederland beheert de Hortus botanicus Leiden namens de Stichting Nationale Plantencollectie de collectie Hoya.
Hoya is een geslacht uit de maagdenpalmfamilie (Apocynaceae). The Plant List erkent vijftig soorten. Volgens de Flora of China bestaat het geslacht uit minstens honderd soorten die voorkomen van Zuidoost-Azië tot in Oceanië.
Een aantal soorten worden gehouden als sierplant, waaronder Hoya carnosa en Hoya linearis. De planten worden ook wel aangeduid als wasbloem, vanwege de wasachtige glans van de bloemen.
In Nederland beheert de Hortus botanicus Leiden namens de Stichting Nationale Plantencollectie de collectie Hoya.
Voksblomst (Hoya) er ei planteslekt i gravmyrtfamilien. Den ble tidligere regnet til svalerotfamilien.
Artene er mer eller mindre forvedede busker eller klatreplanter med melkesaft. Noen arter klatrer fra marka oppover langs trær eller bergsider, men mange er epifytter. De klatrer ved å slynge seg rundt trestammer og ved hjelp av luftrøtter. De sukkulente bladene sitter motsatt, og form, mengde hår, tykkelse, nervatur og farge på melkesaften varierer mye.
Blomstene sitter i skjermer utenom bladhjørnene. De er femtallige og samkronete med kompleks morfologi. Nektar produseres i en bikrone. Pollenknappene og arrene er vokst sammen til et gynostegium. Pollenet er samlet i to pollinier på hver pollenbærer og overføres samlet av pollinatoren til neste blomst. Det er forsket lite på hvilke insekter som pollinerer voksblomst, men en vet at smygere og svermere pollinerer noen arter.
Frukten er en smal, sylindrisk belgkapsel med mange hårete frø. Kapslene sitter enkeltvis, ikke to sammen som ellers er vanlig i underfamilien Asclepiadoideae.
Nesten 600 arter er beskrevet i slekta Hoya, men litt over 300 arter er et mer realistisk tall. De vokser i ulike typer tropisk og subtropisk skog fra India, Kina og Japan til Australia og stillehavsøyene. Flere arter dyrkes som stueplanter, blant annet vanlig voksblomst (Hoya carnosa) og dvergvoksblomst (Hoya lanceolata subsp. bella).
Voksblomst (Hoya) er ei planteslekt i gravmyrtfamilien. Den ble tidligere regnet til svalerotfamilien.
Artene er mer eller mindre forvedede busker eller klatreplanter med melkesaft. Noen arter klatrer fra marka oppover langs trær eller bergsider, men mange er epifytter. De klatrer ved å slynge seg rundt trestammer og ved hjelp av luftrøtter. De sukkulente bladene sitter motsatt, og form, mengde hår, tykkelse, nervatur og farge på melkesaften varierer mye.
Blomstene sitter i skjermer utenom bladhjørnene. De er femtallige og samkronete med kompleks morfologi. Nektar produseres i en bikrone. Pollenknappene og arrene er vokst sammen til et gynostegium. Pollenet er samlet i to pollinier på hver pollenbærer og overføres samlet av pollinatoren til neste blomst. Det er forsket lite på hvilke insekter som pollinerer voksblomst, men en vet at smygere og svermere pollinerer noen arter.
Frukten er en smal, sylindrisk belgkapsel med mange hårete frø. Kapslene sitter enkeltvis, ikke to sammen som ellers er vanlig i underfamilien Asclepiadoideae.
Nesten 600 arter er beskrevet i slekta Hoya, men litt over 300 arter er et mer realistisk tall. De vokser i ulike typer tropisk og subtropisk skog fra India, Kina og Japan til Australia og stillehavsøyene. Flere arter dyrkes som stueplanter, blant annet vanlig voksblomst (Hoya carnosa) og dvergvoksblomst (Hoya lanceolata subsp. bella).
Multimedia w Wikimedia Commons Hoja (Hoya R.Br.) – rodzaj roślin z rodziny toinowatych (Apocynaceae). Należy do niego ok. 200 gatunków pnączy lub niewysokich krzewów, pochodzących z południowo-wschodniej Azji, Nowej Gwinei i Australii[2] . W kwiaciarstwie hoja bywa błędnie nazywana woskownicą, mimo że nazwa woskownica jest zarezerwowana dla innej rośliny.
Acanthostemma (Blume) Blume, Centrostemma Decne., Cyrtoceras Benn., Otostemma Blume, Physostelma Wight, Plocostemma Blume, Pterostelma Wight, Sperlingia Vahl
Należy do rodziny toinowatych (Apocynaceae ), która jest jednym z kladów w obrębie rzędu goryczkowców (Gentianales) z grupy astrowych spośród roślin okrytonasiennych[1][4]
Gromada okrytonasienne (Magnoliophyta Cronquist), podgromada Magnoliophytina Frohne & U. Jensen ex Reveal, klasa Rosopsida Batsch, podklasa jasnotowe (Lamiidae Takht. ex Reveal), nadrząd Gentiananae Thorne ex Reveal, rząd toinowce (Apocynales Bromhead), rodzina toinowate (Apocynaceae Juss.), podplemię Hoyinae G. Don, rodzaj hoja (Hoya R. Br.)[5].
Hoja (Hoya R.Br.) – rodzaj roślin z rodziny toinowatych (Apocynaceae). Należy do niego ok. 200 gatunków pnączy lub niewysokich krzewów, pochodzących z południowo-wschodniej Azji, Nowej Gwinei i Australii . W kwiaciarstwie hoja bywa błędnie nazywana woskownicą, mimo że nazwa woskownica jest zarezerwowana dla innej rośliny.
Hoja (iné názvy: hója, hoya, staršie: voskovka; lat. Hoya) je rod rastlín patriaci do čeľade glejovkovitých (Asclepiadaceae), najnovšie do zimozeleňovitých (Apocynaceae). Tento rod zahŕňa 200 až 300 druhov.
Hoja je popínavá rastlina, tvoriaca niekoľkometrové výhonky s oválnymi (podlhovastými, elipsovitými, drobnými či veľkými), mäsitými, po dvojiciach na stonke usporiadanými listami. Hviezdicovité kvety, nakopené po 12-15 (pri druhu Hoya imperialis súkvetie tvorí 3-9 veľkých kvetov) do zväzkov nazývaných „okolíky“, majú širokú škálu farieb: od bielej, cez krémové a ružové odtiene až po mäsitú farbu s výraznejšou škvrnou v strede. Rastlina je atraktívna aj svojimi listami, dlhými 2 - 20 cm a širokými asi 1,5 - 6 cm, ktoré majú u rôznych druhov rôzny tvar: od jednoduchého oválneho, cez listy so zvlneným okrajom alebo s tvarom srdca, s mäsitými alebo tenšími listami s výraznou žilnatinou, so žltými okrajmi alebo s bielymi škvrnami na nich. Často sa pre hrubšie listy hoje omylom zaraďujú medzi sukulenty.
Zaujímavou je história mena tejto prenikavo voňajúcej rastliny. Meno jej dal botanik Robert Brown. Pomenoval ju po svojom kolegovi, botanikovi menom Thomas Hoy, ktorý pracoval ako hlavný záhradník u kniežaťa z Northumberlandu v Sion House v Middlesexe. Zmienka o tom je datovaná z roku 1810.
Pravlasťou týchto zaujímavých rastlín sú oblasti od juhovýchodnej časti Ázie až po tropické časti Austrálie. Tento rod zahŕňa vyše 200 druhov. Bežne u nás možno kúpiť ako okrasné kvetiny 2 druhy: Hoya carnosa (hoja vosková, známa aj ako voskovka [v užšom zmysle]) a jej varianty (´Compacta a ´Veriegata) a Hoya bella (hoja pekná). Okrem týchto druhov sú známe ešte Hoya australis, Hoya longifolia (hoja dlholistá), Hoya kerrii s listami v tvare obráteného srdca či Hoya lacunosa. Zrejme najvzácnejší druh tohto rodu je Hoya imperialis.
Čo sa týka pestovania tohto kvetu, menej náročná z bežne dostupných je hoja vosková. Cez zimu znesie aj nižšiu teplotu (10°C, oproti tomu hoja pekná nutne potrebuje teplotu aspoň 16°C). Maximálna letná teplota je pre oba druhy 24°C. Pri vyšších je nutné zvyšovanie vzdušnej vlhkosti orosovaním. Treba sa vyhnúť postrekovaniu samotných súkvetí, aby sa zabránilo výskytu a rozmnoženiu prípadných chorôb alebo škodcov.
Rastliny umiestňujeme na dostatočne svetlé miesto, bez priameho slnečného žiarenia. Pri slabšom svetle prestáva rastlina kvitnúť. Pri vystavení priamemu slnečnému svetlu získajú listy červený nádych alebo zožltnú. Dostatok svetla vplýva na vyfarbenosť škvŕn na listoch.
Na to, aby rastlina spoľahlivejšie kvitla (okrem veku, staršie kvitnú častejšie) vplýva aj veľkosť črepníka. Hoja patrí medzi tie druhy rastlín, ktoré lepšie rastú a kvitnú, keď ich črepník mierne obmedzuje (podobne ako vencovec, ibištek, klívia). Staršie rastliny sa preto často nepresádzajú (raz za 2-3 roky).
Hoje neznášajú premokrenie. Ak nie je vyslovene horúco (v lete), stačí rastliny zaliať 1x do týždňa. V zime sa zalievajú ešte menej - 1x za 14 dní a najlepšie mäkkou vodou.
Hoja (iné názvy: hója, hoya, staršie: voskovka; lat. Hoya) je rod rastlín patriaci do čeľade glejovkovitých (Asclepiadaceae), najnovšie do zimozeleňovitých (Apocynaceae). Tento rod zahŕňa 200 až 300 druhov.
Porslinsblomssläktet (Hoya) är ett släkte i familjen oleanderväxter som består av mellan 200 och 230 arter med tropiska växter. Tidigare tillhörde de familjen] tulkörtsväxter (Asclepiadaceae), men hela den familjen ingår numera i oleanderväxterna, alltså även porslinsblommorna. De kommer ursprungligen från sydöstra Asien, Australien och Nya Guinea.
Släktet är uppkallat efter botanikern Thomas Hoy.
Porslinsblomssläktets arter är städsegröna klätterväxter eller buskar som blir mellan 1 och 50 meter långa, ibland längre när de har lämpliga stöd att klättra mot, exempelvis träd. Flertalet arter är epifyter eller litofyter. De har enkla, motsatta blad som är mellan 1 och 50 centimeter långa och är vanligen mer eller mindre suckulenta. Många arters blad har små, oregelbundna silvervita fläckar. Blommorna sitter i falska flockar som kommer fram vid spetsen av 1–20 centimeter långa sporrar. Sporrarna kommer fram i bladvecken, de är mer sällan toppställda. Vissa arter blommar flera gånger på samma sporre, andra tappar den efter varje blomomgång. Blomstorleken varierar mycket, allt från arter med millimeterstora blommor till andra arter som kan ha blommor upp till 8 cm i diameter. Blommorna är femtalig och finns i alla färger utom blått, de har litet foder med glandler vid basen. Kronan är köttig, med utbredda, tillbakadragna eller klocklikt hållna flikar. Samtliga arter har en köttig bikrona i mitten, som glänser även som torkad. Många arter doftar sött på flera olika sätt (som tuggummi, smörkola, parfym, gardenia, citrus med mera) och producerar ett överflöd av nektar medan andra varken doftar eller droppar. Frukten är en kapsel och består vanligen av en karpell.
Släktet liknar rotgömmesläktet (Dischidia) som dock har urnlika blommor, med mindre påfallande bikrona, denna glänser inte som torkad.
Många porslinsblomsarter är vanliga som krukväxter, framför allt porslinsblomma (H. carnosa) och liten porslinsblomma (H. lanceolata subsp. bella).
Wikimedia Commons har media som rör Porslinsblomssläktet.
Porslinsblomssläktet (Hoya) är ett släkte i familjen oleanderväxter som består av mellan 200 och 230 arter med tropiska växter. Tidigare tillhörde de familjen] tulkörtsväxter (Asclepiadaceae), men hela den familjen ingår numera i oleanderväxterna, alltså även porslinsblommorna. De kommer ursprungligen från sydöstra Asien, Australien och Nya Guinea.
Släktet är uppkallat efter botanikern Thomas Hoy.
Porslinsblomssläktets arter är städsegröna klätterväxter eller buskar som blir mellan 1 och 50 meter långa, ibland längre när de har lämpliga stöd att klättra mot, exempelvis träd. Flertalet arter är epifyter eller litofyter. De har enkla, motsatta blad som är mellan 1 och 50 centimeter långa och är vanligen mer eller mindre suckulenta. Många arters blad har små, oregelbundna silvervita fläckar. Blommorna sitter i falska flockar som kommer fram vid spetsen av 1–20 centimeter långa sporrar. Sporrarna kommer fram i bladvecken, de är mer sällan toppställda. Vissa arter blommar flera gånger på samma sporre, andra tappar den efter varje blomomgång. Blomstorleken varierar mycket, allt från arter med millimeterstora blommor till andra arter som kan ha blommor upp till 8 cm i diameter. Blommorna är femtalig och finns i alla färger utom blått, de har litet foder med glandler vid basen. Kronan är köttig, med utbredda, tillbakadragna eller klocklikt hållna flikar. Samtliga arter har en köttig bikrona i mitten, som glänser även som torkad. Många arter doftar sött på flera olika sätt (som tuggummi, smörkola, parfym, gardenia, citrus med mera) och producerar ett överflöd av nektar medan andra varken doftar eller droppar. Frukten är en kapsel och består vanligen av en karpell.
Släktet liknar rotgömmesläktet (Dischidia) som dock har urnlika blommor, med mindre påfallande bikrona, denna glänser inte som torkad.
Många porslinsblomsarter är vanliga som krukväxter, framför allt porslinsblomma (H. carnosa) och liten porslinsblomma (H. lanceolata subsp. bella).
Mum çiçeği, Apocynaceae familyasından Hoya cinsinden ılıman bölgelerde saksı çiçeği olarak yetiştirilen bir bitki türlerinin ortak adı. Uzun ama kendini taşıyamayan gövde (sap) yapar. Yaprakları 6–7 cm uzun ve 3–4 cm genişlikte kalın ve sert, yeşilden kahverengiye dönen renkte olup, üzeri parlaktır-mumlu gibidir.
Çiçekleri şemsiye şeklinde, minik minik 10-15 çiçeğin bir araya gelmesiyle oluşur. Rengi beyaz-krem çiçeklerin ortasında damlalar halinde tatlı bir öz oluşmaktadır. Çiçekler kuruyup dökülür ancak sapı kalır ve her yıl aynı saptan tekrar çiçek açar. Gövde uzadıkça da yeni çiçekler açar. Oldukça güzel ama ağır kokusu vardır, kapalı mekanda insana uyku verir.
Verdiği yan dalların kırılıp toprağa ekilmesiyle çoğaltılabilir.
Mum çiçeği, Apocynaceae familyasından Hoya cinsinden ılıman bölgelerde saksı çiçeği olarak yetiştirilen bir bitki türlerinin ortak adı. Uzun ama kendini taşıyamayan gövde (sap) yapar. Yaprakları 6–7 cm uzun ve 3–4 cm genişlikte kalın ve sert, yeşilden kahverengiye dönen renkte olup, üzeri parlaktır-mumlu gibidir.
Çiçekleri şemsiye şeklinde, minik minik 10-15 çiçeğin bir araya gelmesiyle oluşur. Rengi beyaz-krem çiçeklerin ortasında damlalar halinde tatlı bir öz oluşmaktadır. Çiçekler kuruyup dökülür ancak sapı kalır ve her yıl aynı saptan tekrar çiçek açar. Gövde uzadıkça da yeni çiçekler açar. Oldukça güzel ama ağır kokusu vardır, kapalı mekanda insana uyku verir.
Verdiği yan dalların kırılıp toprağa ekilmesiyle çoğaltılabilir.
Більшість видів росте в рідколіссі у вигляді ліан або чагарників, використовуючи деревні рослини як опори.
Наукову родову назву рослина отримала на честь англійського садівника Томаса Хоя (англ. Thomas Hoy), який довгий час працював у герцога Нортумберлендского і, здебільшого, займався оранжерейними тропічними рослинами. Перше розділення роду на групи виконав німецький ботанік Карл Моріц Шуман у 1895 році, виділивши 4 групи: Cyrtoceras, Ancistrostemma, Pterostemma і Eu-Hoya.
Рід включає близько 250—300 видів, окремі з яких культивуються як кімнатні та оранжерейні рослини.
Кілька видів хойї культивуються як оранжерейні і кімнатні рослини. Серед них найбільш поширена Хойя м'ясиста (лат. Hoya carnosa), або воскової плющ — невимогливий сукулент, що вирощується як ампельна рослина, здатна цвісти майже безперервно з весни до осені. У культурі є декілька сортів цієї рослини з плямистим листям: з кремовою облямівкою, з жовтою серединою.
Популярний в кімнатному квітникарстві також мініатюрний ампельний вид Хойя прекрасна (лат. Hoya bella), але вирощувати його складніше.
Як кімнатні рослини хойї рясно цвітуть тільки на сонячних вікнах, але влітку від прямих сонячних променів їх краще затінювати. Навесні і влітку рослини рясно поливають і обприскують, восени і взимку полив зменшують, обприскування припиняють.
Розмножують хойї навесні або восени живцями попереднього року.
Hoya obovata
Більшість видів росте в рідколіссі у вигляді ліан або чагарників, використовуючи деревні рослини як опори.
Cẩm cù hay còn gọi tú cù (danh pháp khoa học: Hoya) là một chi thực vật thuộc phân họ Thiên lý (Asclepiadoideae) thuộc họ Trúc đào, còn gọi là họ La bố ma (Apocynaceae).[1]
Các loài Cẩm cù được coi là bản địa Đông Á và Australia. Chi Cẩm cù trên thế giới hiện có khoảng gần 500 loài. Ở Việt Nam có ít nhất 24 loài.[cần dẫn nguồn]
Bài viết liên quan đến phân họ Bông tai này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn. Cẩm cù hay còn gọi tú cù (danh pháp khoa học: Hoya) là một chi thực vật thuộc phân họ Thiên lý (Asclepiadoideae) thuộc họ Trúc đào, còn gọi là họ La bố ma (Apocynaceae).
Các loài Cẩm cù được coi là bản địa Đông Á và Australia. Chi Cẩm cù trên thế giới hiện có khoảng gần 500 loài. Ở Việt Nam có ít nhất 24 loài.[cần dẫn nguồn]
Hoya R.Br., 1810
Синонимы Типовой вид
Хо́йя (лат. Hóya) — род вечнозелёных тропических растений (лиан или кустарников) подсемейства Ластовневые {Asclepiadoideae), семейства Кутровые (Apocynaceae) естественный ареал которых — Южная и Юго-Восточная Азия, западное побережье Австралии, Полинезия.
Большинство видов растёт в редколесье, используя древесные растения в качестве опоры.
Научное родовое название растение получило в честь английского садовника Томаса Хоя (англ. Thomas Hoy, 1750—1822), долгое время работавшего у герцога Нортумберлендского, большей частью в оранжереях с тропическими растениями.
Длина взрослого растения может достигать 10 м.
Молодые побеги без листьев, буро-фиолетового цвета; затем, по мере появления листьев, зеленеют. На побегах легко образуются воздушные корни. С возрастом побеги одревесневают.
Листья овальной формы, к концу заострённые; в молодом возрасте блестящие, позже матовые. Имеется несколько видов с миниатюрными листьями, но у большинства видов листья имеют длину 5—8 см и ширину 3—5 см. Многие виды хойи имеют мясистые листья и могут быть отнесены к листовым суккулентам (с возрастом, по мере одревесневания растения, листья обычно становятся заметно более тонкими).
Цветки хойи обоеполые, звёздчатые, пятичленные; собраны в зонтиковидные соцветия, расположенные на особых стержневых веточках (эти веточки после цветения не отмирают, а год от года удлиняются). Цветоножки красноватые, до 5 см в длину. Диаметр цветка — 1—2 см; исключение — Хойя императорская (лат. Hoya imperialis), у которой цветки достигают в диаметре 8 см. Как и у многих других ластовнёвых, в центре венчика расположена пятичленная коронка — сформированное сросшимися частями цветка выпуклое образование, возвышающееся над лепестками.
Цветки имеют сильный запах, также они выделяют нектар, который скапливается на них в виде густых полупрозрачных капель, — всё это привлекает в большом количестве летающих и ползающих насекомых. Отдельные цветки держатся на растении 2—3 недели.
Несколько видов хойи культивируются как оранжерейные и комнатные растения.
Наиболее известна Хойя мясистая (лат. Hoya carnosa), или восковой плющ, — это нетребовательный суккулент, выращиваемый как вьющееся или ампельное растение, способное цвести почти беспрерывно с весны до осени. В культуре имеется несколько сортов этого растения с окрашенными листьями: с кремовой каймой, с жёлтой серединой.
Популярен в комнатном цветоводстве также миниатюрный ампельный вид Хойя прекрасная (лат. Hoya bella), но выращивать его сложнее.
Хойи в комнатной культуре обильно цветут только на солнечных окнах, но летом от прямых солнечных лучей их лучше затенять. Весной и летом растения обильно поливают и опрыскивают, осенью и зимой полив уменьшают, опрыскивание прекращают. Размножают хойи весной или осенью черенками предыдущего года.
Hoya R.Br., 1810, Prodromus Florae Novae Hollandiae 459. 1810.[3]
По информации базы данных The Plant List, род включает 51 вид (ещё более 430 названий имеют неопределённый статус)[4].
Возможна прямая и обратная сортировка в обеих колонках
Хо́йя (лат. Hóya) — род вечнозелёных тропических растений (лиан или кустарников) подсемейства Ластовневые {Asclepiadoideae), семейства Кутровые (Apocynaceae) естественный ареал которых — Южная и Юго-Восточная Азия, западное побережье Австралии, Полинезия.
Большинство видов растёт в редколесье, используя древесные растения в качестве опоры.
Научное родовое название растение получило в честь английского садовника Томаса Хоя (англ. Thomas Hoy, 1750—1822), долгое время работавшего у герцога Нортумберлендского, большей частью в оранжереях с тропическими растениями.
球兰属（学名：Hoya）是夹竹桃科萝藦亞科下的一个属，为藤本植物。该属共有约200种以上，分布于亚洲东南部至大洋洲各岛。[1]
这是一篇與植物相關的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。 
_1.jpg)
_5.jpg)
.jpg)
