Axolotl mexický (lat. Ambystoma mexicanum) je stredne veľký obojživelník, vyskytujúci sa v mexických jazerách Lago de Xochimilco a Lago de Chalco. Axolotly sú medzi obojživelníkmi nezvyčajné tým, že dosiahnu dospelosť bez toho, aby prešli metamorfózou.
V roku 2010 došlo k takmer úplnému vyhynutiu axolotlov žijúcich v prírode kvôli urbanizácii v Mexiko City a následnému znečisteniu vôd. V súčasnosti sa označuje ako ohrozený druh, vo voľnej prírode s klesajúcou populáciou, a je zákonom chránený. Axolotly sa vo vedeckom výskume používajú najmä pre svoju schopnosť regenerácie končatín. Tiež sa predávali ako jedlo na mexických trhoch.
Väčšinou sú tmavého sfarbenia, majú širokú hlavu, po stranách im vyčnievajú háčikovité žiabre. Na chvoste je viditeľný kožný lem. Predné končatiny majú štyri, zadné päť prstov. Majú veľkú schopnosť regenerácie. Vonkajšie žiabre sa používajú na dýchanie, hoci axolotl môže na vháňanie kyslíka do pľúc využiť aj lícnu pumpu (prehĺta vzduch z hladiny).
Axolotly majú štyri pigmentačné gény; keď mutujú, vytvárajú rôzne farebné varianty. Normálne divoké axolotly sú hnedé/pálené so zlatými škvrnami a podtónmi olív. Štyri mutantné farby sú leukistická (svetloružová s čiernymi očami), albino (zlatá so zlatými očami), axantská (sivá s čiernymi očami) a melanoidná (úplne čierny jedinec).
Axolotly majú aj určitú obmedzenú schopnosť meniť svoju farbu a vylepšiť tak svoju kamufláž; robia to zmenou relatívnej veľkosti a hrúbky svojich melanoforov.
Axolotl patrí k živočíchom, ktoré sú chované v zajatí. Ideálna teplota na ich chov je 16 až 18 °C, pričom teplota vyššia ako 24 °C im môže spôsobiť zrýchlenie metabolizmu vedúce až k smrti. Nižšie teploty naopak spôsobujú pomalší metabolizmus a nezdravo zníženú chuť do jedla. Škodlivý je tiež chlór z bežného vodovodného kohútika. Vyžaduje si zhruba 40 cm vysokú nádrž s hĺbkou vody najmenej 15 cm. Axolotly trávia väčšinu času v spodných častiach nádrže. Sú znášanlivé aj s inými druhmi axolotlov.
Majú radi skôr mäsitú stravu, napríklad mrazené patentky, menšie rybky, dážďovky, či iné červy. Najlepšie je ho kŕmiť pinzetou, aby chovateľ presne vedel, koľko toho axolotl zožerie; priveľa stravy by mu mohlo privodiť zdravotné problémy. Kŕmi sa zvyčajne každý deň, hoci prežije aj dva dni bez jedla. Vhodné je, aby štrk v nádrži bol jemný, pretože axolotl patrí k druhom živočíchov, ktorí zjedia všetko čo sa im hýbe pri ústach a bežný štrk v akváriu by sa im mohol ťažšie stráviť. V zajatí a za dobrých podmienok sa zvykne dožiť aj 25 rokov.
Pohlavne zrelí bývajú zvyčajne okolo 14 až 25 mesiacov. V období rozmnožovania samec vypustí spermatofor, ktorý následne samička nasaje do kloaky. Po vnútornom oplodnení samička kladie vajíčka na vodné rastliny.
Zvláštnosťou je, že dosiahnu sexuálnu zrelosť bez toho, aby prešli metamorfózou. Mnohé druhy sú buď úplne neotenické alebo majú neotenické populácie.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Axolotl mexický na anglickej Wikipédii.
Axolotl mexický (lat. Ambystoma mexicanum) je stredne veľký obojživelník, vyskytujúci sa v mexických jazerách Lago de Xochimilco a Lago de Chalco. Axolotly sú medzi obojživelníkmi nezvyčajné tým, že dosiahnu dospelosť bez toho, aby prešli metamorfózou.
V roku 2010 došlo k takmer úplnému vyhynutiu axolotlov žijúcich v prírode kvôli urbanizácii v Mexiko City a následnému znečisteniu vôd. V súčasnosti sa označuje ako ohrozený druh, vo voľnej prírode s klesajúcou populáciou, a je zákonom chránený. Axolotly sa vo vedeckom výskume používajú najmä pre svoju schopnosť regenerácie končatín. Tiež sa predávali ako jedlo na mexických trhoch.
