Chobotníčky alebo chobotničky[1][2] (lat. Echiurida, Echiura) sú kmeň špirálovcov. Sú to morské živočíchy s uhorkovitým až bochníkovitým telom, dlhým až okolo 40 cm. Vpredu sa nachádza pohyblivý, ale nezatiahnuteľný chobot, na jeho báze sú ústa. Črevo tvorí v tele veľa slučiek, takže mnohokrát presahuje dĺžku tela. Anus je terminálny.
Na povrchu tela je kutikula s hrbolčekmi, usporiadanými do kruhov, a so štetinkami – vpredu je pár tuhých štetín a okolo anusu jemnejšie štetinky. Pod kutikulou je epidermis, svalový vak a peritoneum coelomovej dutiny. Coelom je nečlánkovaný, len dutina chobota je od telovej dutiny oddelená diafragmou; coelomové dutinky sa však zakladajú embryonálne.
Nervová sústava je podobná ako u Sipuncula, brušný povrazec má však už náznak ganglií. Obehová sústava je jednoduchá uzavretá – tvorí ju brušná a chrbtová cieva (má funkciu srdca), pričom obe cievy sú spojené komisúrami. Táto obehová sústava však nijako nesúvisí s coelomovou dutinou. Osobitnú zmienku si zasluhuje vylučovacia sústava. Tvoria ju párové metanefrídie (zrejme rudiment zaniknutej segmentácie), ktoré však v skutočnosti fungujú ako gonodukty. Vylučovaciu funkciu plnia dve trubice v zadnej časti tela, do ktorých ústi veľké množstvo obrvených náleviek (nefrostómov). Vývody týchto trubíc sú pri anuse.
Chobotníčky sú gonochoristy s výrazným, niekedy až extrémnym pohlavným dimorfizmom. Spomenieme si aspoň svojím spôsobom unikátne rozmnožovanie druhov rodu Bonellia. Z vajíčka sa liahne trochofórová larva, ktorá pokiaľ prisadá na dno, mení sa postupne na dospelú samicu. Pokiaľ prisadne na lepkavý povrch tela (hlavne chobota) inej samice, mení sa na drobného samčeka (má asi 1 mm), ktorý cez vývod metanefrídie vlieza do jej tela a tu oplodňuje vajíčka. Je nanajvýš zaujímavé, že v tomto prípade pohlavie nie je určené geneticky už v štádiu zygoty, ale vývin samčieho pohlavia indukujú látky, ktoré sú obsiahnuté v chobote samice.
Poznáme asi 70 druhov chobotníčok. V pobrežnej zóne skoro celej Európy sa vyskytuje Bonellia viridis s dlhým, na konci rozoklaným chobotom. Na pobreží chladnejších morí Európy je častý Echiurus echiurus, ktorý má kratší lopatkovitý chobot.
Chobotníčky alebo chobotničky (lat. Echiurida, Echiura) sú kmeň špirálovcov. Sú to morské živočíchy s uhorkovitým až bochníkovitým telom, dlhým až okolo 40 cm. Vpredu sa nachádza pohyblivý, ale nezatiahnuteľný chobot, na jeho báze sú ústa. Črevo tvorí v tele veľa slučiek, takže mnohokrát presahuje dĺžku tela. Anus je terminálny.
Na povrchu tela je kutikula s hrbolčekmi, usporiadanými do kruhov, a so štetinkami – vpredu je pár tuhých štetín a okolo anusu jemnejšie štetinky. Pod kutikulou je epidermis, svalový vak a peritoneum coelomovej dutiny. Coelom je nečlánkovaný, len dutina chobota je od telovej dutiny oddelená diafragmou; coelomové dutinky sa však zakladajú embryonálne.
Nervová sústava je podobná ako u Sipuncula, brušný povrazec má však už náznak ganglií. Obehová sústava je jednoduchá uzavretá – tvorí ju brušná a chrbtová cieva (má funkciu srdca), pričom obe cievy sú spojené komisúrami. Táto obehová sústava však nijako nesúvisí s coelomovou dutinou. Osobitnú zmienku si zasluhuje vylučovacia sústava. Tvoria ju párové metanefrídie (zrejme rudiment zaniknutej segmentácie), ktoré však v skutočnosti fungujú ako gonodukty. Vylučovaciu funkciu plnia dve trubice v zadnej časti tela, do ktorých ústi veľké množstvo obrvených náleviek (nefrostómov). Vývody týchto trubíc sú pri anuse.
