Papilio antimachus, the African giant swallowtail, is a butterfly in the family Papilionidae. With a wingspan between 18 and 23 centimetres (7.1 and 9.1 in), it is the largest butterfly in Africa and among the largest butterflies in the world. The wings are long and narrow and the ground colour is orange brown with black markings. P. antimachus live in the tropical rainforests of west and central Africa. The distribution area (range) stretches from Angola, Cameroon, Democratic Republic of the Congo, Republic of the Congo, Gabon, Ghana, Ivory Coast, Liberia, Nigeria, Sierra Leone, and Uganda. It is much rarer in the west of its range (Guinea to Cameroon) than in the eastern parts of its range. It probably stays in forest canopy but males come down to mud-puddle. The male is larger than the female and can be seen in groups at nectar. The females show themselves less, continually flying high above the treetops. It has been seen hill-topping in Liberia.[3] The butterfly may have no natural enemies because it is very toxic. The larval foodplant is unknown and nothing is published on the early stages (egg, larva, pupa). Cardiac glycosides found in the Imago by Miriam Rothschild [4] indicate that the so-far unidentified larva, most probably, sequesters foodplant toxins which persist through pupation into the imago as an aposematic protection against predation, and therefore that the larval foodplant is probably an asclepiad vine.
Papilio antimachus, the African giant swallowtail, is a butterfly in the family Papilionidae. With a wingspan between 18 and 23 centimetres (7.1 and 9.1 in), it is the largest butterfly in Africa and among the largest butterflies in the world. The wings are long and narrow and the ground colour is orange brown with black markings. P. antimachus live in the tropical rainforests of west and central Africa. The distribution area (range) stretches from Angola, Cameroon, Democratic Republic of the Congo, Republic of the Congo, Gabon, Ghana, Ivory Coast, Liberia, Nigeria, Sierra Leone, and Uganda. It is much rarer in the west of its range (Guinea to Cameroon) than in the eastern parts of its range. It probably stays in forest canopy but males come down to mud-puddle. The male is larger than the female and can be seen in groups at nectar. The females show themselves less, continually flying high above the treetops. It has been seen hill-topping in Liberia. The butterfly may have no natural enemies because it is very toxic. The larval foodplant is unknown and nothing is published on the early stages (egg, larva, pupa). Cardiac glycosides found in the Imago by Miriam Rothschild indicate that the so-far unidentified larva, most probably, sequesters foodplant toxins which persist through pupation into the imago as an aposematic protection against predation, and therefore that the larval foodplant is probably an asclepiad vine.
Papilio antimachus, parfois appelé l’Antimachus en français, est une espèce de lépidoptères (papillons) de la famille des Papilionidae, originaire d'Afrique centrale.
Il figure parmi les plus grands papillons, puisque certains spécimens atteignent une envergure de 20 à 25 cm. La femelle de ce papillon est très peu connue parce qu'elle vole à la cime des arbres, où elle butine les fleurs exposées au soleil, ne descendant que très rarement. Les mâles qui volent près du sol sont particulièrement recherchés pour leurs grandes ailes orangées zébrées de noir.
Vénéneuse et énigmatique, cette espèce est en voie de raréfaction et fait l'objet d'expéditions scientifiques. Depuis sa découverte en 1782, personne n’a encore réussi à observer sa chenille et sa chrysalide[1],[2].
Papilio antimachus, parfois appelé l’Antimachus en français, est une espèce de lépidoptères (papillons) de la famille des Papilionidae, originaire d'Afrique centrale.
Il figure parmi les plus grands papillons, puisque certains spécimens atteignent une envergure de 20 à 25 cm. La femelle de ce papillon est très peu connue parce qu'elle vole à la cime des arbres, où elle butine les fleurs exposées au soleil, ne descendant que très rarement. Les mâles qui volent près du sol sont particulièrement recherchés pour leurs grandes ailes orangées zébrées de noir.
Vénéneuse et énigmatique, cette espèce est en voie de raréfaction et fait l'objet d'expéditions scientifiques. Depuis sa découverte en 1782, personne n’a encore réussi à observer sa chenille et sa chrysalide,.
Papilio antimachus is een vlinder uit de familie van de pages (Papilionidae).
Het is met een spanwijdte tussen de 180 en 230 millimeter de grootste vlinder uit Afrika.
Papilio antimachus leeft in de tropische regenwouden van Centraal-Afrika. Het verspreidingsgebied strekt zich uit over Angola, Kameroen, Democratische Republiek Congo, Republiek Congo, Gabon, Ghana, Ivoorkust, Liberia, Nigeria, Sierra Leone, Oeganda en Zaïre.
Het mannetje is een stuk groter dan het vrouwtje en kan in groepen op zoek naar nectar worden aangetroffen. De vrouwtjes laten zich minder zien, zij blijven vaak hoog boven de toppen van de bomen vliegen.
De vlinder heeft geen natuurlijke vijanden omdat hij zeer giftig is. Hij staat zelfs bekend als de giftigste van alle vlinders.
Bronnen, noten en/of referenties
Papilio antimachus er en sommerfugl i familie-gruppen svalestjerter. Den lever i det tropiske Sentral-Afrika.
En svær, svært langvinget, oransje og svart sommerfugl. Vingespennet kan nå opp til 23 centimeter, den er dermed med god margin den største dagsommerfuglen i Afrika og en av de største i verden. På kroppsform og farge kan den ligne på sommerfuglene i gruppen Acraeini, men den er mange ganger så stor som dem. Den ligner overflatisk svært lite på andre svalestjerter.
Denne arten lever i tropisk skog. Den er svært giftig, de oransje og svarte fargene signaliserer dette, slik at fugler sjelden forsøker å spise den.
Arten er utbredt fra Angola i sør til Ghana, Nigeria og Uganda i nord.
Papilio antimachus er en sommerfugl i familie-gruppen svalestjerter. Den lever i det tropiske Sentral-Afrika.
Papilio antimachus (popularmente conhecida, em inglês, giant african swallowtail;[1] com a antiga denominação de Druryia antimachus[2] ou Druryeia antimachus)[3] é uma borboleta da família Papilionidae e subfamília Papilioninae, encontrada na região afro-tropical e endêmica da África subsariana,[1] em florestas ombrófilas,[2] de Serra Leoa a Uganda; mas também presente na Guiné, Libéria, Costa do Marfim, Gana, Togo, Nigéria, Camarões, Gabão, República do Congo e República Democrática do Congo, República Centro-Africana, Sudão do Sul e norte de Angola. Foi classificada por Dru Drury em 1782.[1] É considerada rara e a maior borboleta da África.[2]
Esta espécie possui, vista por cima, asas com envergadura máxima de 21[4] a 25 centímetros, nos espécimes machos; um pouco menos nas fêmeas,[5] que possuem asas mais arredondadas;[6] ambos os sexos com escamas alares principalmente em laranja a vermelho-amarronzado e com um complexo colorido de manchas em marrom-enegrecido, onde se destacam 7 manchas circulares em suas asas posteriores.[4][1] Vistas por baixo, apresentam asas mais pálidas, amareladas.[4][7][2] Segundo William Jacob Holland (1899), ela parece mimetizar borboletas do gênero Acraea.[8]
Macho de Papilio antimachus, proveniente da República Centro-Africana.
Embora pouco se saiba sobre a alimentação larvar de Papilio antimachus, sabe-se que ela é uma borboleta venenosa[3] - dito ser grande o suficiente para matar 6 gatos,[5] graças à ação de glicosídeos. Ela também pode pulverizar uma nuvem de produtos químicos com mau cheiro, no ar, se perturbada.[2] Habita floresta primária, voando no dossel florestal. Machos têm sido vistos frequentando clareiras em cumes, defendendo seus territórios contra outros machos. Se alimentam de néctar, em arbustos floridos, e de substâncias retiradas de poças enlameadas, no solo.[6]
P. antimachus possui duas subespécies:[1]
|acessodata= requer |url= (ajuda) |coautores= (ajuda) |coautor= (ajuda) Papilio antimachus (popularmente conhecida, em inglês, giant african swallowtail; com a antiga denominação de Druryia antimachus ou Druryeia antimachus) é uma borboleta da família Papilionidae e subfamília Papilioninae, encontrada na região afro-tropical e endêmica da África subsariana, em florestas ombrófilas, de Serra Leoa a Uganda; mas também presente na Guiné, Libéria, Costa do Marfim, Gana, Togo, Nigéria, Camarões, Gabão, República do Congo e República Democrática do Congo, República Centro-Africana, Sudão do Sul e norte de Angola. Foi classificada por Dru Drury em 1782. É considerada rara e a maior borboleta da África.
Papilio antimachus je motýľ z čeľade vidlochvostovité. Opísal ho v roku 1782 anglický entomológ a zlatník Dru Drury. Podľa niektorých autorov je jeho slovenský názov vidlochvost úzkokrídly (= lastovičí).
Tento druh motýľa sa vyznačuje výrazným čierno-oranžovým vzorom na oboch pároch krídel, ktorých rozpätie je v rozmedzí od 180 do 230 milimetrov, čím patrí k najväčším motýľom sveta a zároveň je aj najväčším denným motýľom afrického kontinentu. Toto sfarbenie spôsobuje vysoká koncentrácia kardenolidových jedov, ktoré motýľ obsahuje. Papilio antimachus sa vyskytuje v tropických pralesoch centrálnej Afriky. Jeho areál rozšírenia sa nachádza na území nasledujúcich štátov: Angola, Kamerun, Konžská demokratická republika, Kongo, Gabon, Ghana, Pobrežie Slonoviny, Libéria, Nigéria, Sierra Leone, Senegal a Uganda. Samček je o niečo väčší od samičky a líši sa hlavne dĺžkou predných krídel a málo i kresbou. Jednoznačne ho môžeme priradiť k najkrajším motýľom sveta. Udáva sa, že na miestach svojho výskytu lieta takmer po celý rok vo viacerých generáciach.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Papilio antimachus
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Papilio antimachus
Papilio antimachus je motýľ z čeľade vidlochvostovité. Opísal ho v roku 1782 anglický entomológ a zlatník Dru Drury. Podľa niektorých autorov je jeho slovenský názov vidlochvost úzkokrídly (= lastovičí).
Tento druh motýľa sa vyznačuje výrazným čierno-oranžovým vzorom na oboch pároch krídel, ktorých rozpätie je v rozmedzí od 180 do 230 milimetrov, čím patrí k najväčším motýľom sveta a zároveň je aj najväčším denným motýľom afrického kontinentu. Toto sfarbenie spôsobuje vysoká koncentrácia kardenolidových jedov, ktoré motýľ obsahuje. Papilio antimachus sa vyskytuje v tropických pralesoch centrálnej Afriky. Jeho areál rozšírenia sa nachádza na území nasledujúcich štátov: Angola, Kamerun, Konžská demokratická republika, Kongo, Gabon, Ghana, Pobrežie Slonoviny, Libéria, Nigéria, Sierra Leone, Senegal a Uganda. Samček je o niečo väčší od samičky a líši sa hlavne dĺžkou predných krídel a málo i kresbou. Jednoznačne ho môžeme priradiť k najkrajším motýľom sveta. Udáva sa, že na miestach svojho výskytu lieta takmer po celý rok vo viacerých generáciach.
Papilio antimachus är en orange och brun fjäril som är mycket giftig. Med ett vingspann på upp till 23 centimeter är den Afrikas största fjäril. Den håller sig nästan enbart högt uppe bland trädtopparna i regnskogen vilket gör den svårobserverad och därför är mycket av dess levnadssätt höljt i dunkel.
Papilio antimachus är med ett vingspann på mellan 20 och 23 centimeter[2] Afrikas största fjäril. Honan är mindre men i övrigt är könen lika varandra. Vingarnas ovansidor är orange och mönstrade med mörkbruna fläckar i olika storlekar. Framvingens framhörn liksom ytterkanterna är något ljusare bruna. Undersidan liknar ovansidan men färgerna är ljusare än på ovansidan. Papilio antimachus är mycket giftig och de starka färgerna är en varningssignal till rovdjur som kan vilja äta den.[3]
Denna fjäril, liksom alla andra fjärilar, genomgår under sitt liv fyra olika stadier; ägg, larv, puppa och fullvuxen (imago). En sådan förvandling kallas för fullständig metamorfos. För Papilio antimachus är det okänt när parningen sker, var honan lägger sina ägg, hur larven och puppan ser ut och hur lång tid det tar för den att utvecklas till en fullvuxen fjäril.
Fjärilens habitat, den miljö den lever i, är regnskog. Honorna håller sig enbart uppe bland trädkronorna men hanarna flyger ibland i skogsgläntor och skogsbryn där de kan dricka nektar från blommande buskar eller dricka ur lerpölar på marken.[2]
Eftersom Papilio antimachus nästan enbart finns bland regnskogens trädtoppar är den svår att observera och man känner därför inte till dess exakta utbredning eller hur känslig den är för förändringar i sitt habitat. Det man vet är att regnskogen försvinner mer och mer och det finns en farhåga att detta kan påverka Papilio antimachus negativt.[2] Den har därför fått status Kunskapsbrist (DD) på IUCN:s rödlista[4]
Denna fjäril förekommer i regnskogsområden i västra och centrala Afrika, från Sierra Leone och österut i Guinea, Liberia, Elfenbenskusten, Ghana, Togo, Benin, Nigeria, Kamerun, Ekvatorialguinea, Gabon, Kongo-Brazzaville, Angola, Centralafrikanska republiken, Kongo-Kinshasa, Rwanda och västra Uganda.[4]
Wikimedia Commons har media som rör Papilio antimachus.
Papilio antimachus är en orange och brun fjäril som är mycket giftig. Med ett vingspann på upp till 23 centimeter är den Afrikas största fjäril. Den håller sig nästan enbart högt uppe bland trädtopparna i regnskogen vilket gör den svårobserverad och därför är mycket av dess levnadssätt höljt i dunkel.
Papilio antimachus là một loài bướm thuộc họ Papilionidae. Nó có sải cánh dài từ 180 đến 230 mm và là loài bướm lớn nhất châu Phi. Papilio antimachus sống trong các rừng mưa nhiệt đới của Trung Phi. Khu vực phân bố của chúng kéo dài qua Angola, Cameroon, Cộng hòa Dân chủ Congo, Cộng hòa Congo, Gabon, Ghana, Ivory Coast, Liberia, Nigeria, Sierra Leone, Uganda và Zaïre. Con đực lớn hơn con cái và có thể thường được tìm thấy thành đàn lấy mật. Con cái ít thể hiện chúng, bay liên tục bên trên ngọn cây. Chúng không có kẻ thù ăn ngày do có chất rất độc, có lẽ là độc nhất trong tất cả các loài bướm.
Bài viết liên quan đến Họ Bướm phượng này vẫn còn sơ khai. Bạn có thể giúp Wikipedia bằng cách mở rộng nội dung để bài được hoàn chỉnh hơn. Papilio antimachus là một loài bướm thuộc họ Papilionidae. Nó có sải cánh dài từ 180 đến 230 mm và là loài bướm lớn nhất châu Phi. Papilio antimachus sống trong các rừng mưa nhiệt đới của Trung Phi. Khu vực phân bố của chúng kéo dài qua Angola, Cameroon, Cộng hòa Dân chủ Congo, Cộng hòa Congo, Gabon, Ghana, Ivory Coast, Liberia, Nigeria, Sierra Leone, Uganda và Zaïre. Con đực lớn hơn con cái và có thể thường được tìm thấy thành đàn lấy mật. Con cái ít thể hiện chúng, bay liên tục bên trên ngọn cây. Chúng không có kẻ thù ăn ngày do có chất rất độc, có lẽ là độc nhất trong tất cả các loài bướm.
Papilio antimachus Drury, 1782
Парусник антимах[1] (лат. Papilio antimachus) — крупная дневная бабочка из семейства Парусники. Самая крупная дневная бабочка на территории Африки[1]. Видовое название дано в честь Антимаха — одного из троянских старейшин в греческой мифологии.
Первый экземпляр был найден англичанином Смитманом в Сьерра-Леоне в 1775. Он был отправлен в Лондон, где известный естествоиспытатель энтомолог Дрю Друри дал первое научное описание самца данного вида в своем труде «Энтомология», изданного в 1782 году. Второй экземпляр попал в Европу почти 100 лет спустя в 1873 году. Первый экземпляр самки был пойман только в 1882 году, туземцы принесли её участникам энтомологической экспедиции лорда Ротшильда[1].
Крупная бабочка с размахом крыльев 18—23 см. Размах крыльев отдельных особей самцов — до 25 см[1]. Самцы крупнее самок. Вершина передних крыльев сильно вытянута. Основной фон крыльев варьируется от охристого до оранжевого и красно-жёлтого. Рисунок образован пятнами и полосами на границах ячеек крыла, цвет которых варьируется от тёмно-коричневого до почти чёрного. Брюшко песочного цвета.
Ангола, Камерун, Центральноафриканская Республика, Республика Конго, Габон, Либерия, Нигерия, Гана, Уганда, Демократическая Республика Конго, Сьерра-Леоне, Кот-д’Ивуар.
Влажные тропические леса. Самцы часто образуют скопления на цветущих растениях. Самки держатся вблизи вершин деревьев, крайне редко спускаются вниз и вылетают на открытые участки леса.
Несмотря на обширный ареал, этот вид немногочисленный. В Демократической Республике Конго, Гане, Кот-д’Ивуаре приняты меры по охране вида.
Парусник антимах (лат. Papilio antimachus) — крупная дневная бабочка из семейства Парусники. Самая крупная дневная бабочка на территории Африки. Видовое название дано в честь Антимаха — одного из троянских старейшин в греческой мифологии.
保全状況評価 DATA DEFICIENT (IUCN Red List Ver. 2.3 (1994)) 
ドルーリーオオアゲハ (Papilio antimachus) は、チョウ目（鱗翅目）・アゲハチョウ上科・アゲハチョウ科に分類されるチョウの一種。和名は、学名の記載者に由来する。
開長24cm（オス）で、アフリカ最大のチョウ。オスと比べてメスは小さい。翅はオレンジ色と黒色からなる。
食草は不明。
ネコを殺せるほどの毒をもつといわれている。
この項目は、動物に関連した書きかけの項目です。この項目を加筆・訂正などしてくださる協力者を求めています（Portal:生き物と自然／プロジェクト:生物）。
![[1]](http://www.nic.funet.fi/pub/sci/bio/life/insecta/lepidoptera/ditrysia/papilionoidea/papilionidae/papilioninae/papilio/antimachus-1u.jpg){kind=link}
![[2]](http://www.nic.funet.fi/pub/sci/bio/life/insecta/lepidoptera/ditrysia/papilionoidea/papilionidae/papilioninae/papilio/antimachus-1v.jpg){kind=link}