Chrček poľný[2] (iné názvy: škrečok poľný, chrček roľný[3], staršie: chrček obyčajný, škrečok obyčajný; lat. Cricetus cricetus) je druh chrčka a jediný druh rodu Cricetus.
Je často považovaný za poľnohospodárskeho škodcu a pre svoju kožušinu bol lovený. V celom areáli rozšírenia je považovaný za najmenej ohrozený druh ale vo viacerých krajinách je kriticky ohrozený.
Má žltohnedú dorzálnu kožušinu s bielymi škvrnami. Hruď a brucho je čierne. Chvost je krátky a srstnatý. Je oveľa väčší ako škrečok zlatý (Mesocricetus auratus) alebo trpasličie škrečky, ktoré sa bežne chovajú v domácnosti. Váži 220 – 460 g a dorastá do 21 – 28 cm, chvost 30 – 60 mm.[4] Jeho vzorec chrupu je 1/1, 0/0, 0/0, 3/3.
Je to nočný alebo súmračný druh. Žije jednotlivo v komplexe podzemných chodieb. Buduje si aj vertikálne chodby, cez ktoré, v prípade nebezpečia, rýchlo prepadne. Živý sa semiačkami, strukovinami, koreňovou zeleninou, trávou ale aj hmyzom. Jedlo si zbiera do lícneho vačku a odnáša do vymedzenej miestnosti, skladu. Tieto zásoby môžu byť dosť veľké a môžu obsahovať celkovo 65 kg jedla vrátane 50 kg zemiakov a 15 kg obilia.[5][4] Od októbra do marca hibernuje. Počas tohto obdobia sa každých päť alebo sedem dní zobudí a kŕmi sa zo svojich zásob. Sexuálnu dospelosť dosahujú po 43 dňoch a rozmnožujú sa od apríla do augusta. Tehotenstvo trvá 18 – 20 dní a vo vrhu je 3 až 15 mláďat. Tie sú odstavené vo veku troch týždňov.[5] Dokážu sa rýchlo množiť.
Pri ohrození vydávajú zubami klepotavý zvuk.[4]
Jeho typickým biotopom sú nízko položené poľnohospodárske oblasti s jemnou hlinou alebo sprašou. Môže obývať aj lúky a záhrady. Pôvodne pochádza z veľkého územia od Západnej Európy, cez Strednú a Východnú Európu, Rusko a Kazachstan až k rieke Jenisej.
Počas rokov 1971 a 1972 bolo vo Východoslovenskej nížine veľké premnoženie týchto škrečkov, odhadom 35 mil. jedincov.[4]
Chrček poľný (iné názvy: škrečok poľný, chrček roľný, staršie: chrček obyčajný, škrečok obyčajný; lat. Cricetus cricetus) je druh chrčka a jediný druh rodu Cricetus.
Je často považovaný za poľnohospodárskeho škodcu a pre svoju kožušinu bol lovený. V celom areáli rozšírenia je považovaný za najmenej ohrozený druh ale vo viacerých krajinách je kriticky ohrozený.