Rebrovky (Ctenophora) sú jediná trieda kmeňa nepŕhlivce (Acnidaria), patriaceho pod mechúrniky. Namiesto pŕhlivých buniek majú na ramenách lepivé bunky (koloblasty). Ich vývin je v podstate priamy, polypové štádium vždy chýba. Dospelé jedince sú biradiálne alebo pseudobilaterálne symetrické. Ich regeneračná schopnosť je nepatrná.
Je to malá skupina morských lezúcich alebo plávajúcich živočíchov. Na tele majú 8 membranóznych rebier, ktoré vznikli zrastom bŕv. Nie sú už typické Diblastica: majú nepravý mezoderm, novšie analogizovaný s mezenchýmom, ktorý vzniká imigráciou buniek prevažne ektodermálneho pôvodu do mezogley – v staršej literatúre označovaný ako ektomezoderm – všetky ostatné „trojvrstvové“ živočíchy (triblastica) majú mezoderm vždy endodermálneho pôvodu! Systém mezenchýmových hladkých svalov nepŕhlivcov sa viac podobá kožnosvalovému vaku ploskavcov, než prstencovitým svalovým vláknam medúz.
Trávenie je tiež špecifické: Sekretorické bunky ektodermálneho hltanu produkujú tráviace enzýmy, ktoré potravu extracelulárne predtrávia; trávenina je potom obrveným epitelom vháňaná do kanálov endodermálneho čreva, kde je pohlcovaná amébovitými bunkami, ktoré ju intracelulárne dotrávia a zásobujú živinami aj ostatné bunky. Rebrovky sú hermafrodity. Gaméty opúšťajú telo ústami, ale u druhu Coeloplana bocki (Tentaculifera) majú už gonády vlastné vývody na povrch tela. Štádium planuly je potlačené, vývin je v podstate priamy. U niektorých (rad Cydippida) sa vyskytuje pedogenéza. Niektoré uvedené znaky potvrdzujú, že rebrovky sú starobylou, fylogeneticky veľmi významnou vývojovou vetvou. Ešte nedávno sa delili na 2 triedy – Atentaculata (plávajúce druhy bez tentakúl) a Tentaculifera (lezúce druhy s tentakulami), no najnovší systém rešpektuje len 1 triedu s historickým názvom Ctenophora – rebrovky. Dnes žije len asi 90 druhov, napr. Beroe cucumis, Hormiphora plumosa, Cestus veneris – niekedy „Venušin pás“.
Rebrovky (Ctenophora) sú jediná trieda kmeňa nepŕhlivce (Acnidaria), patriaceho pod mechúrniky. Namiesto pŕhlivých buniek majú na ramenách lepivé bunky (koloblasty). Ich vývin je v podstate priamy, polypové štádium vždy chýba. Dospelé jedince sú biradiálne alebo pseudobilaterálne symetrické. Ich regeneračná schopnosť je nepatrná.
Je to malá skupina morských lezúcich alebo plávajúcich živočíchov. Na tele majú 8 membranóznych rebier, ktoré vznikli zrastom bŕv. Nie sú už typické Diblastica: majú nepravý mezoderm, novšie analogizovaný s mezenchýmom, ktorý vzniká imigráciou buniek prevažne ektodermálneho pôvodu do mezogley – v staršej literatúre označovaný ako ektomezoderm – všetky ostatné „trojvrstvové“ živočíchy (triblastica) majú mezoderm vždy endodermálneho pôvodu! Systém mezenchýmových hladkých svalov nepŕhlivcov sa viac podobá kožnosvalovému vaku ploskavcov, než prstencovitým svalovým vláknam medúz.
Trávenie je tiež špecifické: Sekretorické bunky ektodermálneho hltanu produkujú tráviace enzýmy, ktoré potravu extracelulárne predtrávia; trávenina je potom obrveným epitelom vháňaná do kanálov endodermálneho čreva, kde je pohlcovaná amébovitými bunkami, ktoré ju intracelulárne dotrávia a zásobujú živinami aj ostatné bunky. Rebrovky sú hermafrodity. Gaméty opúšťajú telo ústami, ale u druhu Coeloplana bocki (Tentaculifera) majú už gonády vlastné vývody na povrch tela. Štádium planuly je potlačené, vývin je v podstate priamy. U niektorých (rad Cydippida) sa vyskytuje pedogenéza. Niektoré uvedené znaky potvrdzujú, že rebrovky sú starobylou, fylogeneticky veľmi významnou vývojovou vetvou. Ešte nedávno sa delili na 2 triedy – Atentaculata (plávajúce druhy bez tentakúl) a Tentaculifera (lezúce druhy s tentakulami), no najnovší systém rešpektuje len 1 triedu s historickým názvom Ctenophora – rebrovky. Dnes žije len asi 90 druhov, napr. Beroe cucumis, Hormiphora plumosa, Cestus veneris – niekedy „Venušin pás“.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému 
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému 