Borovicovité (Pinaceae) sú čeľaď borovicorastov. Sú to ihličnaté dreviny, ktoré majú aromatické drevo a ihličie, pretože obsahujú živicové kanáliky.
Táto čeľaď zahŕňa niekoľko známych rodov, ktoré sú domácimi drevinami aj na Slovensku, napríklad borovica, jedľa a smrek. Sú charakteristické ihlicovytými listami, ktoré sú väčšinou neopadavé (výnimkou je rod smrekovec). Ihlice vyrastajú na skrátených konárikoch brachyblastoch buď jednotlivo, alebo vo zväzočkoch. Sú to jednodomé rastliny, každý jedinec tvorí aj samčie pohlavné bunky, aj samičie. Patria medzi nahosemenné rastliny, čiže netvoria pravé kvety ale útvary, ktoré sa nazývajú samčie a samičie šištice. Opelenie sa uskutoční za pomoci vetra. Samičie šištice po oplodnení zdrevnatejú a menia sa na šišky.
Borovicovité rastú takmer výlučne na severnej pologuli. Vyskytujú sa vo všetkých oblastiach od subtrópov až po polárny kruh, od úrovne mora až po nadmorskú výšku 4 800 metrov. Majú veľký ekologický význam, pretože ich semená sú zložkou potravy rôznych vtákov a hlodavcov. Často sa pestujú aj ako okrasné dreviny.
Borovicorasty vytvárajú stromovité, zriedkavo kríkovité formy so zdrevnatenou stonkou, ktorá druhotne hrubne. Dorastajú až do výšky 50 – 60 metrov (rod smrek). Centrálny kmeň je dominantný, rozkonáruje sa monopodiálne alebo v neskoršom veku niekedy nepravidelne. Na mladých rastlinách sú konáre často v praslenoch, čiže dookola kmeňa.
V kôre, v lyku, v dreve aj v listoch sú prítomné živicové kanáliky, ktoré často vyvolávajú silnú vôňu. Listy sú ihlicovité, u rodu borovica dlhé a hrotisté, u jedle kratšie, ploché a tupé. Ihlice sú na konároch usporiadané rôzne: niekedy v dvoch radoch, v polkruhu (rod jedľa), alebo obrastajú celý konárik (rod smrek).
Samčie šištice majú špirálovito usporiadané mikrosporofyly. Ich peľové zrnká majú dva vzdušné vaky (chýbajú u rodov Larix a Pseudotsunga). Samičie šištice majú semenné šupiny usporiadané v špirále. Vytvárajú nepravé plody - šišky, ktoré dozrievajú v priebehu 1-2 rokov. Šupiny šišiek sú väčšinou neopadavé, opadajú však napríklad u jedle. Šišky sú stojace alebo visiace. Niektoré rody majú v šiškách pomerne veľké podporné šupiny, ktoré môžu byť ešte dlhšie ako semenné šupiny, alebo naopak zakrpatené. Semená majú krídla, aby mohli byť rozširované vetrom.
Čeľaď borovicovité (Pinaceae) sa delí na štyri podčeľade, podľa toho, aké spoločné vlastnosti majú jednotlivé rody.
Pinoideae: Podčeľaď obsahuje jediný rod borovica (Pinus), ktorý je však najbohatší na druhy v rámci celého radu Pinophyta, obsahuje približne 120 druhov rozšírených od subpolárnych oblastí až k rovníku. Rod Pinus sa ďalej delí na viacero podrodov a sekcií, podľa vzájomnej príbuznosti jednotlivých druhov, pričom sa zohľadňuje napríklad počet ihlíc vo zväzočku, ktorý môže byť buď 2, 3 alebo 5, a v jedinom výnimočnom prípade 1 (Pinus monophylla). Šišky sú nerozpadavé s veľkými hrubými semennými šupinami. Semená neobsahujú živičnaté mechúriky. Na území Slovenska sú rozšírené druhy borovica lesná (Pinus sylvestris), borovica limbová (Pinus cembra) a borovica horská, čiže kosodrevina (Pinus mugo), množstvo cudzokrajných druhov sa pestuje v parkoch a záhradách alebo sa vysádzajú do lesov, ako napríklad borovica čierna (Pinus nigra).
Piceoideae: Podčeľaď obsahuje jediný rod smrek (Picea) Šišky sú visiace a nerozpadajú sa. Semená neobsahujú živičnaté mechúriky. Ihlice sú štvorhranné, konáriky zostanú po odtrhnutí alebo opadaní ihlíc drsné. Známe druhy sú európsky smrek obyčajný (Picea abies) a severoamerický smrek pichľavý (Picea pungnes)
Laricoideae: Podčeľaď obsahuje tri vzdialene príbuzné rody – smrekovec (Larix), duglaska (Pseudotsuga) a Cathaya. Šišky sú nerozpadaavé, u duglasky z nich trčia nápadné šupiny. Semená neobsahujú živičnaté mechúriky. Ihličie smrekovca vyrastá vo zväzočkoch na skrátených konárikoch – brachyblastoch a na jeseň opadáva, ihličie duglasky pretrváva niekoľko rokov a vyznačuje sa stenčením, pripomínajúcim krátku stopku. Najznámejším predstaviteľom je smrekovec opadavý (Larix decidua).
Abietoideae: Podčeľaď obsahuje rody:
jedľa (Abies) s typickými vzpriamenými opadavými šiškami a sediacimi ihlicami, po opadnutí ktorých zostávajú konáriky hladké,
céder (Cedrus) so vzpriamenými rozpadavými šiškami a neopadavými ihlicami vyrastajúcimi vo zväzočkoch na brachyblastoch,
jedľovec (Tsuga) s malými nerozpadavými visiacimi šiškami a ihlicami s krátkymi stopkami usporiadané v dvoch radoch, na konci sú zašpicatenými, pričom časť ihlíc je vyvrátená a pritlačená ku konáriku,
Pseudolarix s rozpadavými šiškami a opadavým ihličím,
Keteleeria so vzpriamenými šiškami a špicatými ihlicami,
Nothotsuga s malými vzpriamenými šiškami, špicatými ihlicami a samčími šišticami v okolíkoch.
Semená druhov podčeľade Abietoideae obsahujú živičnaté mechúriky. Najznámejšími druhmi sú jedľa biela (Abies alba), jedľa srienistá (Abies concolor), jedľa obrovská (Abies grandis) a céder atlaský (Cedrus atlantica).
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Borovicovité
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Borovicovité
Borovicovité (Pinaceae) sú čeľaď borovicorastov. Sú to ihličnaté dreviny, ktoré majú aromatické drevo a ihličie, pretože obsahujú živicové kanáliky.
Táto čeľaď zahŕňa niekoľko známych rodov, ktoré sú domácimi drevinami aj na Slovensku, napríklad borovica, jedľa a smrek. Sú charakteristické ihlicovytými listami, ktoré sú väčšinou neopadavé (výnimkou je rod smrekovec). Ihlice vyrastajú na skrátených konárikoch brachyblastoch buď jednotlivo, alebo vo zväzočkoch. Sú to jednodomé rastliny, každý jedinec tvorí aj samčie pohlavné bunky, aj samičie. Patria medzi nahosemenné rastliny, čiže netvoria pravé kvety ale útvary, ktoré sa nazývajú samčie a samičie šištice. Opelenie sa uskutoční za pomoci vetra. Samičie šištice po oplodnení zdrevnatejú a menia sa na šišky.
Borovicovité rastú takmer výlučne na severnej pologuli. Vyskytujú sa vo všetkých oblastiach od subtrópov až po polárny kruh, od úrovne mora až po nadmorskú výšku 4 800 metrov. Majú veľký ekologický význam, pretože ich semená sú zložkou potravy rôznych vtákov a hlodavcov. Často sa pestujú aj ako okrasné dreviny.
