Labuť čierna (Cygnus atratus) je veľký predstaviteľ zúbkozobcov z čeľade kačicovitých. Hniezdi na území Austrálie a vysadené populácie aj na území Nového Zélandu.[1][2][3][4]
Druhové meno atratus je latinského pôvodu a doslovne by sa dal preložiť do slovenčiny ako v smútočnom šate. Je odvodený od sfarbenia labute čiernej.[4]
Okrem v súčasnosti platného vedeckého názvu Cygnus atratus bola labuť čierna v minulosti popísaná pod názvami Anas atrata (Latham, 1790), Chenopsis atrata (Latham, 1790), Anas cygnus niger (Perry, 1811), Anser novaehollandiae (Bonnaterre, 1791), Anas plutonia (Shaw, 1792) a Chenopis atrata roberti (Mathews, 1912).[2]
V angličtine sa pre labuť čiernu používa názov Black Swan a anglický názov je teda odvodený od sfarbenia labute[1] a významovo totožný s názvom v slovenčine.
Samci sú o niečo väčšie než samice a[1][3] samice majú proporčne k telu o niečo kratší krk než samci.[1]
Geneticky je najbližšou príbuznou labute čiernej labuť veľká (Cygnus olor).[3]
Tvar tela je typický labuťovitý s dlhým prehnutým krkom a výrazným obočím.[3]
Sfarbenie je prevážne čierne, len niektoré letkové perá bývajú biele.[1][3] U niektorých jedincov sa na tele vyskytujú aj hnedé časti.[1] Dúhovky bývajú červenej, alebo ružovej farby,[1][3] pričom mimo obdobia hniezdenia ich farba bledne a to až do biela.[1] U samíc býva farba o niečo svetlejšia než u samcov.[1] Zobák je oranžový až jasne červený s bielymi znakmi pri špičke.[1][3] Aj pri zobáku býva farba u samíc o niečo svetlejšia než u samcov.[1] Neoperené časti nôh sú tmavo-sivé.[1]
Sfarbenie mladých jedincov je sivohnedé.[1][3] Konce bielych letkových krídiel sú u mláďat čierne.[1] Dúhovky očí majú červenohnedú farbu.[1] Zobák je zafarbený menej výrazne ako u dospelých jedincov.[1][3] Vyskytujú sa na ňom aj sivé časti a to predovšetkým špička.[1]
Ku komunikácii využívajú labute čierne hlasové prejavy, ako aj gestá.[3]
Hlasový prejav je pomerne slabý, ale produkovaný vo vysokom tóne.[3] Jedná sa o trúbivý zvuk pričom u samcov je tón hlbší a trúbenie trvá dlhšiu dobu ako u samice.[1]
Vyskytuje sa na veľkej časti územia Austrálie, vrátane Tasmánie,[1][3][2] pričom preferuje najmä vlhké oblasti v južnej časti kontinentu a severným tropickým oblastiam sa skôr vyhýba.[1][3] Najrozšírenejšia je v juhovýchodnej a juhozápadnej časti kontinentu, ako aj pozdĺž takmer celého východného pobrežia, kde na severe jej výskyt zasahuje až do oblastí pri meste Townsville v austrálskom štáte Queensland v severovýchodnej časti kontinentu.[1] V Tasmánii sa vyskytujú predovšetkým v jej juhovýchodnej časti.[3]
Labuť čierna bola introdukovaná na území Nového Zélandu, kde sa následne úspešne rozšírila[3][2] a v súčasnosti tam jej počty dosahujú desiatky tisíc jedincov.[2]
Mimo územia Austrálie a Nového Zélandu sa labuť čierna objavuje aj na území Indonézie, kde však nehniezdi a v Európe bola introdukovaná na území Španielska, kde sa stala permanentným rezidentom.[6]
Introdukcia tohto druhu prebehla aj na území Severnej Ameriky.[3]
Obýva vnútrozemné územia s vodnými plochami, ako aj pobrežné regióny.[4][1][6][3] Obývané vodné plochy sú predstavované predovšetkým riekami a jazerami, ale aj močariskami.[1][4][3] Preferujú miesta s vodnou vegetáciou.[3][4] Nevadí im akýkoľvek typ vody a tak sa vyskytujú na plochách s vodou sladkou, slanou, ako aj brakickou.[3][4] V období nedostatku potravu sú schopné vzdialiť sa od permanentných vodných plôch a vtedy sa objavuje aj na zaplavených lúkach, prípadne aj suchých pastvinách a iných typoch poľnohospodársky využívanej pôdy.[3][4]
Jedná sa o nemigrujúceho vtáka.[6]
Labute čierne vytvárajú monogamné páry v ktorých ostávajú po celý život.[1][3] U mladších jedincov sa však stáva, že počas prvých rokov hniezdenia vytvoria dočasné sezónne páry.[1]
Mladé jedince sa po opustení rodinnej skupiny združujú do kolónií v ktorých ostávajú 1 - 2 roky predtým než vytvoria páry a začnú s hniezdením.[3] Aj dospelé jedince sa často presúvajú v kŕdloch, pričom niekedy v skupinách prebieha aj hniezdenie, a sú najmenej teritoriálne zo všetkých druhov labutí.[3]
Preferujú ostávať na jednom mieste a zvyčajne sa nepresúvajú, len v prípade nedostatku potravy žijú nomádskym spôsobom života.[3] Aktívne sú predovšetkým počas dňa, aj keď potravu prijímajú najradšej za súmraku.[3] V prípade presunov sa presúvajú v priebehu noci a počas presunu sa hlasovo prejavujú.[1][3]
Každý rok v období medzi septembrom a februárom prichádza u labutí čiernych k výmene operenia, pričom v tomto období nie sú schopné lietať a zdržujú sa na otvorených vodných plochách v kŕdloch ktoré čítajú až niekoľko tisíc jedincov.[1]
V priebehu párenia si obvykle vytvoria párové teritórium, ktoré hája,[3] sú však známe prípady, kedy k páreniu prichádza aj v kolóniách.[3] Obranné gestá u samcov pri obrane teritória počas hniezdenia sú podobné ako u labutí veľkých, teda dvojité, alebo trojité zamávanie krídľami nasledované zvukovým prejavom.[3] Rozdieľ je v postoji, pri ktorom držia labute čierne krk vzpriamene so zobákom nasmerovaným nadol a našuchoreným perím a tiež vo zvukovom prejave, ktorý je u labutí čierných hlasnejší, než u labutí veľkých.[3]
Špeciálny prvok, ktorý sa u labutí čiernych vyskytuje, je takzvaná Triumfálna ceremónia, ktorá slúži ako na spevnenie puta medzi partnermi, prípadne rodičmi a mladými jedincami, tak aj ako odstrašujúce teritoriálne gesto. Ceremóniu začína samec, ktorý sa približuje k samici so zdvihnutými krídlami a hlavou, pričom sa opakovane hlasovo prejavuje, načo samica zopakuje rovnaký hlasový prejav. Následne obidve pohlavia pokyvujú hlavami, ktoré stále držia vo vzpriamenej polohe. Nasleduje zvukový prejav, pri ktorom majú labute natiahnuté krky a ich zobáky sú nasmerované hore. Neskôr sa uhol natiahnutých krkov zmení, tak že sú v približne v 45 stupňovom uhle so zobákmi nasmerovanými nadol v určitom uhle a v tejto polohe labute plávajú v kruhu. Tieto ceremónie sí iniciované samcom a ich frekvencia je tým vyššia, čím viac jedincov sa nachádza v blízkosti teritória.[3]
Hniezdenie prebieha od februára do septembra.[1][3] V severných častiach výskytu je to obvykle obdobie od februára do mája a v južných častiach výskytu obdobie od mája do septembra.[1]
Hniezdo je plávajúce, prípadne upevnené medzi trsmi rastlín, prípadne aj postavené na ostrovčeku, kopcovitého tvaru, postavené predovšetkým z konárikov, lístia a rôznych organických zvyškov.[1][3] Býva približne 35 centimetrrov vysoké a v priemere môže dosahovať až dvoch metrov.[1] Stavia ho obvykle samica, ale stane sa, že je postavené aj samcom.[3]
Na vajciach sedia obaja rodičia.[1][3]
Samica znáša 3 - 9 (obvykle 5 - 6 vajec),[1][3] pričom v priebehu jedného dňa je znesené len jedno vajce a ďalšie je znesené až následujúci deň.[3] Vajcia sú po znesení modrozelené, ale neskôr sa ich farba mení na hnedú. Vajcia sú elipsoidného tvaru a dosahujú dĺžky medzi 9,5 - 11,5 centimetrami a šírky medzi 6 - 7,3 centimetrami.[1]
Mladé jedince sa liahnu po 35 - 48 dňoch od znášky, pričom inkubácia sa začína až po znesení všetkých vajec.[1][3][2]
Po vyliahnutí mladé jedince ostávajú na hniezde približne po dobu 2 - 3 týždňov.[3] Už v tomto období sú pomerne samostatné a sú schopné plávať a samostatne prijímať potravu.[3] Operia sa 150 - 170 dní po vyliahnutí.[3][2] Schopné letu sú mladé jedince približne po 6 mesiacoch, ale až do približne 9 mesiacov ostávajú v rodinnej skupine.[3] Pohlavnej dospelosti dosahujú mladé labute čierne vo veku 18 - 36 mesiacov.[1][3]
Labute čierne sú bylinožravce a obvykle sa živia podvodnou vegetáciou.[5][3] K najčastejšie konzumovanej vegetácii patria zástupcovia rodov Typha, Potamogeton, Myriophyllum a Ruppia, ako aj rôzne vodné riasy.[3] V prípade potreby sú schopné spásať aj vegetáciu nezávislú na vodnom prostredí.[3] Ojedinele konzumujú aj hmyz.[3]
K prirodzeným predátorom, ktorí ohrozujú vajcia a mladé jedince patria predovšetkým rôzne druhy hlodavcov, ako aj iné, predovšetkým dravé, vtáky.[3]
Podľa klasifikácie IUCN patrí k najmenej ohrozeným taxónom.[2][6][3][5] Súčasná populácia je považovaná za stabilnú[6][3] a pohybuje sa v desiatkach tisíc jedincov.[3]
Miestami dochádza aj k premnoženiu a tak sa občasne využívajú aj regulačné odstrely.[3] Inak je ale v Austrálii chránená zákonom.[5]
Vajcia labute čiernej sa v oblasti jej výskytu konzumujú a samotné labute čierne bývajú držané pre okrasné účely.[3][2]
Labuť čierna patrí k obľúbeným taxónom pozorovateľov vtákov.[3]
V rámci druhu sa rozoznávajú dva poddruhy.[2] Ide o:
- Nominátny a v súčasnosti jediný žijúci poddruh labute čiernej.[2]
- Pôvodne tento poddruh obýval len územie Austrálie a bol teda endemitom tohto kontinentu.[2]
- Vyhynutý poddruh, ktorý pôvodne obýval len územie Nového Zélandu.[2]
Vajcia labute čiernej
Detail hlavy
Dospelý jedinec
Labuť čierna počas letu
Mladý jedinec
Pohľad na bežiacu labuť čiernu
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Labuť čierna
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Labuť čierna
Labuť čierna (Cygnus atratus) je veľký predstaviteľ zúbkozobcov z čeľade kačicovitých. Hniezdi na území Austrálie a vysadené populácie aj na území Nového Zélandu.
.jpg)
_(30058484021).jpg)
