Diospyros celebica (v drevárstve známy ako: makassarský eben[2][3][4][5][6]) je strom z rodu ebenovník z čeľade ebenovníkovité. Radí sa medzi ostatné ebeny. Prvý opis Diospyros celebica (makassarského ebenu) urobil v roku 1933 Reinier Cornelis Bakhuizen van den Brink v diele: Gardens' Bulletin. Straits Settlements.[7] Používa sa na výrobu nábytku, hudobných nástrojov (resp. ich častí), ozdobných predmetov, intarzií či v rezbárstve.[8] Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázií, prevažne v Indonézii, na ostrove Sulawesi. Pomenovanie makassarský eben pochádza od hlavného prístavného mesta Makassar na ostrove Sulawesi.[8][9]
Diospyros celebica rastie ako vždyzelený strom a za priaznivých podmienok až do výšky 20 m a priemeru 40 cm, hoci sa dnes takéto stromy vyskytujú zriedka. Niektoré vzácne a staršie exempláre dosahujú výšky až 40 m. Priemer stromu môže byť v takýchto prípadoch až 100 cm alebo viac.[10]
Kôra je hnedá a hladká až mierne vyvýšená a krehká (odlupuje sa na malé kúsky).[11] Pretože je makassarský eben po stáročia obľúbeným drevárskym materiálom, väčšina stromov bola vyrúbaná a použitá na výrobu kvalitného nábytku. Strom je chránený a patrí do skupiny všeobecne ohrozených.[chýba zdroj] Listy sú jednoduché, jemne osrstené, krátke stonky a kopijovité a kožovité listy sú usporiadané striedavo a môžu byť dlhé 12 – 35 cm a 2,5 – 7 cm široké. Nezrelé plody sú zelené až tmavozelené a spadnuté červenohnedé až tmavohnedé. Počet semien je 4 – 8 s dĺžkou 2 až 5 cm strácajú klíčivosť po niekoľkých dňoch a musia byť získané z padlých plodov. Čím dlhšie semená majú kontakt so zemou, tým horšia je kvalita semien, pretože ich napadá huba Peniciliopsis clavariaeformis. Spravidla kvitne iba raz ročne.[11]
Makasarové drevo patrí k „farebnejším“ druhom. V beli je žlto biele, jadrové drevo je čierne s veľmi charakteristickým svetložltým až hnedým pozdĺžnym žilkovaním.[5] Drevo sa často kazí, vykazuje praskliny a štiepi sa. Nie je ľahké ho sušiť a je na to potrebný dlhý čas. Najmä pri väčších prierezoch je výrazná tendencia k roztrhnutiu a prasknutiu.[12] Okrem toho by drevo malo byť pri sušení bez prievanu a malo by byť zároveň chránené pred povrchovým poškodením. Napriek veľkej tvrdosti, je ľahké ho strojne obrábať. Pri práci na dreve sa odporúča nosiť ochrannú masku, pretože výsledný drevný prach dráždi očí a sliznice dýchacích orgánov.[11] Na použitie je vhodné iba jadro. Podiel jadra však môže byť len 10 – 20 % kvôli veľkému obsahu beľového dreva v priereze kmeňa. Makassar a všetko ostatné ebenové drevo je bez chuti a bez zápachu.[12]
Makassarský eben už niekoľko tisícročí má, vďaka svojej farebnej kráse v spojení s takmer kovovým hladkým povrchom, miesto v nábytkárskej tradícií.[5] Tento materiál je vysoko ceneným pre stolárske práce, jemné rezbárske práce, a je veľmi vyhľadávaný pre špeciálne stĺpy (床柱 - tokobašira) v tradičných japonských domoch. V minulosti bolo hlavným dovozcom makassarského ebenu Japonsko. Eben bol tak dlho používaný a exportovaný do Európy a Ameriky, že druh Diospyros celebica dnes patrí medzi zraniteľné druhy.[11][13]
Makassarský eben patrí medzi najcennejšie dyhy z ušľachtilého dreva. Z tohto dôvodu sa používa na výrobu dyhovaného nábytku, hlavne v období funkcionalizmu.[11][2] Vo funkcionalistickej vile Tugendhat (Brno, Česko) sa nachádza 12-dielna polkruhová stena z makassarskeho ebenu, z ktorého je aj knižnica vo východnej časti obytného priestoru.[2] Ďalej sa používa aj pri výrobe luxusného nábytku, obkladov, parkiet a ďalších aplikácií. Používa sa tiež ako špeciálne drevo na rezbárske práce, na chrbty kefiek, biliardové špičky, gombíky, hudobné nástroje a a ich časti, ako sú klávesy na klavír, hmatníky, xylofónové dosky, fagoty a klarinety.[5]
Diospyros celebica (v drevárstve známy ako: makassarský eben) je strom z rodu ebenovník z čeľade ebenovníkovité. Radí sa medzi ostatné ebeny. Prvý opis Diospyros celebica (makassarského ebenu) urobil v roku 1933 Reinier Cornelis Bakhuizen van den Brink v diele: Gardens' Bulletin. Straits Settlements. Používa sa na výrobu nábytku, hudobných nástrojov (resp. ich častí), ozdobných predmetov, intarzií či v rezbárstve. Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázií, prevažne v Indonézii, na ostrove Sulawesi. Pomenovanie makassarský eben pochádza od hlavného prístavného mesta Makassar na ostrove Sulawesi.