Mechovce (Strongylida) sú rad hlístovcov. Sú to parazity homoiotermných stavovcov. Ústa sú s kutikulárnymi tŕňmi, lištami a pod., u samcov je výrazná bursa kopulatrix. Vývin prebieha buď cez medzihostiteľa – biohelminty, alebo bez neho v pôde – geohelminty. Inváznym štádiom je „larva“ tretieho instaru. Mechovce spôsobujú závažné ochorenia zvierat i človeka.
Mechovec ľudský (Ancylostoma duodenale) spôsobuje tzv. banícku chorobu. Juvenilné štádiá žijú v pôde, kde je vlhko a teplo, napr. v baniach. Do tela človeka sa dostávajú často cez drobné ranky na rukách. Potom absolvujú podobnú cestu, ako hlísta detská. Pri slabšej nákaze sa prejavujú anémiou, slabosťou, krvácaním. Hromadná nákaza môže spôsobiť vážne zdravotné problémy až smrť. Podobné ochorenie človeka, ale i ďalších cicavcov (psov, mačiek a ošípaných) spôsobuje Strongyloides stercoralis. Z geohelmintov Ancylostoma caninum – parazituje v tráviacej sústave mačkovitých a psovitých šeliem (a vzácne i u človeka), u oviec je to Chabertia ovina, u husí Amidostomum anseris.
Na rozhraní geo a biohelmintov je zrastenec priedušnicový (Syngamus trachea). Parazituje v priedušnici hrabavých vtákov, ktoré sa nakazia buď priamo vajíčkami, alebo cez tzv. rezervoárového živočícha (obyčajne dážďovku), kde sa juvenilné štádiá hromadia, no nevyvíjajú. Pri silnejšej nákaze vtáky hynú. K typickým biohelmintom patria mechovce parazitujúce v pľúcach, napr. Müllerius capillaris (u oviec a kôz, medzihostiteľom sú slimáky) a Metastrongylus elongatus (u ošípaných, medzihostiteľom sú dážďovky). Pri hromadnej nákaze poškodzujú pľúca a zvieratá hynú.
Mechovce (Strongylida) sú rad hlístovcov. Sú to parazity homoiotermných stavovcov. Ústa sú s kutikulárnymi tŕňmi, lištami a pod., u samcov je výrazná bursa kopulatrix. Vývin prebieha buď cez medzihostiteľa – biohelminty, alebo bez neho v pôde – geohelminty. Inváznym štádiom je „larva“ tretieho instaru. Mechovce spôsobujú závažné ochorenia zvierat i človeka.
Mechovec ľudský (Ancylostoma duodenale) spôsobuje tzv. banícku chorobu. Juvenilné štádiá žijú v pôde, kde je vlhko a teplo, napr. v baniach. Do tela človeka sa dostávajú často cez drobné ranky na rukách. Potom absolvujú podobnú cestu, ako hlísta detská. Pri slabšej nákaze sa prejavujú anémiou, slabosťou, krvácaním. Hromadná nákaza môže spôsobiť vážne zdravotné problémy až smrť. Podobné ochorenie človeka, ale i ďalších cicavcov (psov, mačiek a ošípaných) spôsobuje Strongyloides stercoralis. Z geohelmintov Ancylostoma caninum – parazituje v tráviacej sústave mačkovitých a psovitých šeliem (a vzácne i u človeka), u oviec je to Chabertia ovina, u husí Amidostomum anseris.
Na rozhraní geo a biohelmintov je zrastenec priedušnicový (Syngamus trachea). Parazituje v priedušnici hrabavých vtákov, ktoré sa nakazia buď priamo vajíčkami, alebo cez tzv. rezervoárového živočícha (obyčajne dážďovku), kde sa juvenilné štádiá hromadia, no nevyvíjajú. Pri silnejšej nákaze vtáky hynú. K typickým biohelmintom patria mechovce parazitujúce v pľúcach, napr. Müllerius capillaris (u oviec a kôz, medzihostiteľom sú slimáky) a Metastrongylus elongatus (u ošípaných, medzihostiteľom sú dážďovky). Pri hromadnej nákaze poškodzujú pľúca a zvieratá hynú.