Holubovité (Columbidae) je rozsiahla čeľaď vtákov zahrňujúca až 470 druhov[1], žijúcich po celom svete, okrem Antarktídy a niekoľkých ostrovov.
Väčšina holubov žije na území Ázie a Austrálie, kde sa vyskytujú v mnohých farbených variantoch. Na území Slovenska je najpočetnejším druhom z tejto čeľade holub domáci. Ale hojne sa tu vyskytuje aj hrdlička záhradná alebo holub hrivnák.
Majú hrubé telá s krátkym krkom, štíhle krátke letky a hrubý zobák. Niektoré holuby dorastajú veľkosti vrabca, iné skoro moriaka. Väčšina holubov má husté operenie a zavalitú mohutnú postavu a pomerne malú hlavu. Väčšinou sa od seba samec a samica nelíšia, len niekedy je samec inak sfarbený.
Holuby majú osobitý fenomén, spojovaný s rozmnožovaním. V hrvoli vytvorí „hrvoľové mlieko“, ktorým kŕmia rodičia mláďatá v prvých dňoch ich života. Táto výživná hmota má vysoký obsah bielkovín a tukov a vonia ako syr. Hniezda na stromoch, rímsach alebo na zemi, podľa druhu. Obvykle holubica znáša 1 – 2 vajcia do vzdušného, ale napriek tomu účelného hniezda, ktoré stavajú z konárov a ostatných úlomkov. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 7 až 28 dňoch. [2]
Mnoho holubov trávi väčšinu svojho života na stromoch a žerú semená, plody, výhonky a iný rastlinný materiál. Aj niektoré zemné holuby sa živia týmto spôsobom. Holuby skvele lietajú a majú výborný orientačný zmysel, ktorý im umožňuje návrat aj z veľkých vzdialeností. To je pri zdomácnených druhoch využívané na športové preteky.
Holubovité (Columbidae) je rozsiahla čeľaď vtákov zahrňujúca až 470 druhov, žijúcich po celom svete, okrem Antarktídy a niekoľkých ostrovov.
Väčšina holubov žije na území Ázie a Austrálie, kde sa vyskytujú v mnohých farbených variantoch. Na území Slovenska je najpočetnejším druhom z tejto čeľade holub domáci. Ale hojne sa tu vyskytuje aj hrdlička záhradná alebo holub hrivnák.