Pralesnička trojbarvá, také nazývaná pralesnička tříbarvá (Epipedobates tricolor), je žába náležící do čeledi pralesničkovití (Dendrobatidae) a rodu Epipedobates. Popsal ji George Albert Boulenger roku 1899.[2] Tvoří sesterský taxon vůči pralesničce Epipedobates machalilla.[3]
Jedná se o endemitní druh státu Ekvádor, v jeho provincii Bolívar se rozšířil do sedmi území (lektotyp nazvaný BM 1947.2.14.18. byl odchycen v Porveniruu). Obývá zdejší horské lesy mezi 1 000 až 1 769 metry nad mořem, jiné zdroje uvádějí, že žije i v nadmořské výšce nižší, o asi 319 metrech. Vyskytuje se i na různých plantážích.[3][4] Žije v tamějších mokřinách či v listoví[5] a preferuje přítomnost vodního toku.[4]
Tato žába se zkráceným čenichem je drobná, měří asi 22,6 mm. Z krátkých skvrnitých končetin vyrůtají prsty (první je delší než druhý), jež jsou opatřeny plovací blánou. Zbarvení hladké kůže je méně výrazné než u jiných zástupců čeledi, červené doplněné o světlé pruhování. Skrze pokožku tyto žáby vylučují toxin, který nicméně není natolik nebezpečný jako u jiných druhů. Získávají jej z potravy, proto pokud jsou chovány v zajetí, o svůj jed přijdou.[5][6] Tato látka byla pojmenována epibatidin a strukturou i účinky po podání se podobá pyridinovému alkaloidu nikotinu[7] a během 90. let 20. století se extrahovala z kůže žab a využívala na tišení bolesti, později došlo k jejímu umělému vytvoření.[6]
Aktivitu projevuje tento druh během dne. Samci se ozývají kvákáním ze země či různých hřadů. Během odbobí rozmnožování již nicméně může dojít k boji o vhodná místa pro nakladení vajíček. Během těchto častých střetů se obyčejně samci zaklesnutí do sebe přetlačují dokud jeden protivník druhého nepovalí. Snůšku činící deset vajíček samička naklade na zem.[5][6][8] Vylíhnutí pulci jsou samci přeneseni do vodního toku, kde probíhá jejich další vývoj.[3]
Mezinárodní svaz ochrany přírody považuje tento druh za ohrožený taxon s klesající populací. Žáby žijící v malém areálu výskytu jsou decimovány ztrátou habitatu či loveny do medicíny. Možné nebezpečí představuje i nákaza houbou Batrachochytrium dendrobatidis,[4] která napadá kůži žab, zabraňuje jim tak dýchání a vyvolává smrtelné onemocnění chytridiomykózu. Pod identifikačním číslem 9487 je řazena do druhé přílohy Úmluvy o mezinárodním obchodu s ohroženými druhy volně žijících živočichů a rostlin, obchodování je tedy omezeno a podřízeno dozoru.[9]
Obrázky, zvuky či videa k tématu pralesnička trojbarvá ve Wikimedia Commons
Pralesnička trojbarvá, také nazývaná pralesnička tříbarvá (Epipedobates tricolor), je žába náležící do čeledi pralesničkovití (Dendrobatidae) a rodu Epipedobates. Popsal ji George Albert Boulenger roku 1899. Tvoří sesterský taxon vůči pralesničce Epipedobates machalilla.
Der Dreistreifen-Baumsteiger (Epipedobates tricolor), auch Dreifarbiger Baumsteiger, ist ein in Ecuador beheimateter Froschlurch aus der Familie der Baumsteigerfrösche (Dendrobatidae; auch: Pfeilgiftfrösche).
Die adulten Frösche haben eine Kopf-Rumpf-Länge von 22 bis 22,5 Millimetern bei den Weibchen beziehungsweise 20 bis 20,5 Millimetern bei den Männchen. Sie weisen drei blass- bis zitronengelbe Streifen auf dunkelrotbrauner bis schwarzer Grundfarbe auf sowie kräftig rote Signalflecken unter anderem auf dem Oberarmansatz und an der Innenseite der Unterschenkel. Die Tiere können ein Alter von 10 bis 15 Jahren erreichen.
Die tagaktiven, überwiegend auf dem Waldboden und in niedriger Vegetation lebenden Frösche ernähren sich von kleinen Insekten wie Springschwänzen, kleinen Käfern und Ameisen. Die Männchen rufen recht laut – die „Qualität“ ihrer Rufe ist für die Weibchen ein wesentliches Kriterium bei der Partnerwahl.[1]
Die Männchen sind territorial, müssen aber möglicherweise jeden Morgen aufs Neue ein Territorium besetzen. Wenn ein Männchen in das Territorium eines Rivalen eindringt, kann es zu Aggressionen kommen.[2]
Die Eier haben rund 2 mm Durchmesser[3] und werden in Falllaub gelegt. Die schlüpfenden Larven werden von den Männchen dann zu fließenden oder stehenden Gewässern getragen.
Von Epipedobates tricolor sind nur sieben Populationen entlang von Bachläufen in Höhenlagen zwischen 1000 und 1769 Meter in der ecuadorianischen Provinz Bolívar bekannt. Aufgrund von Habitatverlusten sowie möglicherweise auch durch Pestizide, Fang durch Sammler sowie zu medizinischen Zwecken und durch die Pilzerkrankung Chytridiomykose gilt die Art als stark gefährdet (Endangered laut IUCN). Sie steht unter Artenschutz (Wa 2, EG-VO B).
Epipedobates tricolor ist die Typusart der Gattung; wichtige Synonyme sind Phyllobates tricolor und Dendrobates tricolor. In den 1970er-Jahren kam es zu einer Verwechslung von Typenmaterial von Epipedobates anthonyi, weshalb die beiden Arten auch in der Folge gelegentlich miteinander vertauscht wurden.
Die Art ist Teil der „West-Anden-Klade“ der Gattung Epipedobates, die sich vor rund 10 Millionen Jahren durch die Hebung der Anden von der amazonischen Klade trennte.[4]
Der Dreistreifen-Baumsteiger (Epipedobates tricolor), auch Dreifarbiger Baumsteiger, ist ein in Ecuador beheimateter Froschlurch aus der Familie der Baumsteigerfrösche (Dendrobatidae; auch: Pfeilgiftfrösche).
The phantasmal poison frog or phantasmal poison-arrow frog (Epipedobates tricolor) is a species of poison dart frog. It is endemic to Ecuador and known from the Andean slopes of central Ecuador in Bolívar Province.[2] They have radiant colors. This species is endangered, and there are only a few locations in the wild where they are known to live.
The phantasmal poison frog has a snout-to-vent length of about 22.6 mm (0.9 in). It has a wide head and truncated snout and the skin is smooth. The first finger is longer than the second, and all the digits are partially webbed. The dorsal surface is usually green or yellow and there are longitudinal stripes.[3]
The phantasmal poison frog is known only from a number of locations in central Ecuador on the Andean slopes of Bolívar Province, at heights of between 319 and 1,769 m (1,047 and 5,804 ft) above sea level. Its natural habitat is very similar to other species of the poison dart frog family in the leaf litter on the floor of the tropical forest, especially near streams, and in wetlands.[1]
The species inhabits the Chocoan tropical and subtropical rain forest. Habitats include deforested areas as well as natural forests. They are found in banana and cacao plantations, and pastures near streams. The males carry the tadpoles to sites with running water. The frogs secrete epibatidine, a chemical of pharmacological interest.
Phantasmal poison frogs live in a similar areas to Epipedobates machalilla yet the two to occupy different environmental niches, and their population distribution is small and overlaps with that of E. machalilla. Genetic analysis places phantasmal poison frog clades within E. machalilla and suggests that the phantasmal poison frog diverged recently via either peripheral speciation or high phenotypic divergence.[4]
The phantasmal poison frog is listed as "vulnerable" by the IUCN. This is because of its limited range, estimated to be less than 5,000 square kilometres (1,900 sq mi) and the apparent decline in numbers of this species.[1]
The phantasmal poison frog or phantasmal poison-arrow frog (Epipedobates tricolor) is a species of poison dart frog. It is endemic to Ecuador and known from the Andean slopes of central Ecuador in Bolívar Province. They have radiant colors. This species is endangered, and there are only a few locations in the wild where they are known to live.
Epipedobates tricolor es una especie de rana venenosa de la familia Dendrobatidae endémica de la zona central de Ecuador (provincia de Bolívar).
Epipedobates tricolor es una especie de rana venenosa de la familia Dendrobatidae endémica de la zona central de Ecuador (provincia de Bolívar).
Epipedobates tricolor Epipedobates generoko animalia da. Anfibioen barruko Dendrobatidae familian sailkatuta dago, Anura ordenan.
Epipedobates tricolor Epipedobates generoko animalia da. Anfibioen barruko Dendrobatidae familian sailkatuta dago, Anura ordenan.
Epipedobates tricolor est une espèce d'amphibiens de la famille des Dendrobatidae[1].
Cette espèce est endémique de la province de Bolívar en Équateur[1]. Elle se rencontre de 1 000 à 1 770 m d'altitude dans la cordillère Occidentale.
Elle produit un mucus toxique sur la peau, qui contient de l'épibatidine, un alcaloïde[2]. Il existe plusieurs morphes[3].
Elle a été relevée de sa synonymie avec Epipedobates anthonyi par Schulte en 1999[4], où elle avait été placée par Henle en 1992[5],[6].
Epipedobates tricolor est une espèce d'amphibiens de la famille des Dendrobatidae.
Epipedobates tricolor (Boulenger, 1899) è una rana appartenente alla famiglia Dendrobatidae.
Ha una lunghezza compresa tra 1 e 4 centimetri. Diffusa in particolar modo nella parte centrale dell'Ecuador, è nota nel mondo scientifico per la sua forte tossicità, che può anche essere letale. Di notevole importanza ai fini terapeutici, la scoperta di una molecola prodotta dalla rana, l'epibatidina, che si è dimostrata un analgesico fino a 200 volte più potente della morfina.
Epipedobates tricolor (Boulenger, 1899) è una rana appartenente alla famiglia Dendrobatidae.
Ha una lunghezza compresa tra 1 e 4 centimetri. Diffusa in particolar modo nella parte centrale dell'Ecuador, è nota nel mondo scientifico per la sua forte tossicità, che può anche essere letale. Di notevole importanza ai fini terapeutici, la scoperta di una molecola prodotta dalla rana, l'epibatidina, che si è dimostrata un analgesico fino a 200 volte più potente della morfina.
De driekleurige gifkikker[2] (Epipedobates tricolor) is een kikker die behoort tot de familie pijlgifkikkers (Dendrobatidae).[3] De soort werd voor het eerst wetenschappelijk beschreven door George Albert Boulenger in 1899. Oorspronkelijk werd de wetenschappelijke naam Prostherapis tricolor gebruikt. Er is veel over de soort bekend omdat deze beweeglijke, dagactieve kikker veel in terraria wordt gehouden en zich makkelijk laat kweken.
De driekleurige gifkikker is een kleine, gedrongen kikker die te herkennen is aan de zeer bonte en afstekende kleuren. De mannetjes worden 19 tot 24,5 millimeter lang en de vrouwtjes worden iets groter; 21,5 tot 26,5 millimeter. De huid is glad en steenrood van kleur met drie meestal duidelijk afstekende groene lengtestrepen op de rug. Exemplaren met een netachtige vlekkentekening komen ook voor. De kleur van die strepen varieert per individu, hetgeen door kwekers wordt gebruikt om ook blauwe en witte varianten op de markt te brengen. De huid van de jonge dieren is bruin.
De driekleurige gifkikker leeft in Zuid-Amerika en is endemisch in Ecuador.[4] De kikker is aangetroffen op een hoogte van ongeveer 1000 tot 1770 meter boven zeeniveau in beboste hellingen van de Andes.
De driekleurige gifkikker plant zich relatief makkelijk voort en is daardoor een populaire soort in de dierenhandel. De mannetjes laten een baltsroep horen, die lijkt op een roller van een zangkanarie; een hard, hoog fluitend geluid. De paargreep waarmee het mannetje en het vrouwtje zich aan elkaar vasthouden wordt ook de amplexus genoemd. Het vrouwtje zet dan 20 tot 25 eieren af op de bodem tussen de bladeren die worden bewaakt en verzorgd door het mannetje. Na ongeveer 3 weken komen ze uit. De kikkervisjes worden dan door het mannetje op de rug genomen en naar het water gebracht. Hierdoor lopen de larven minder kans als ei te worden opgegeten. Na twee maanden zijn de larven gemetamorfoseerd tot kleine kikkertjes. Als de driekleurige gifkikker het larvestadium gepasseerd is duurt het nog twee maanden voordat het dier geslachtsrijp is.
De driekleurige gifkikker (Epipedobates tricolor) is een kikker die behoort tot de familie pijlgifkikkers (Dendrobatidae). De soort werd voor het eerst wetenschappelijk beschreven door George Albert Boulenger in 1899. Oorspronkelijk werd de wetenschappelijke naam Prostherapis tricolor gebruikt. Er is veel over de soort bekend omdat deze beweeglijke, dagactieve kikker veel in terraria wordt gehouden en zich makkelijk laat kweken.
Trefärgad pilgiftsgroda (Epipedobates tricolor), en groda i familjen pilgiftsgrodor, som finns i Ecuador och Peru.
Den trefärgade pilgiftsgrodan har slätt, mörkbrunt till klarrött skinn med tre beige, ljusgröna eller gula, iriserande strimmor (eller ibland punktrader) längs kroppen. Mittstimman blir bredare framtill och kan täcka stora delar av huvudets nosända. Undersidan är fläckig i ljusgrönt eller beige. Ögonen är stora, ofta med en strimma i samma färg som kroppsstrimmorna undertill. Bakbenen är kraftiga, medan frambenen är korta. Hanen blir mellan 19 och 24,5 mm lång, honan mellan 21,5 och 26,5 mm.[3] [4]
Arten är endast känd från ett fåtal lokaler på Andernas sluttningar i centrala Ecuador[2] och Peru[5].
Grodan lever på land, men nära vattendrag i bergsskogar på höjder mellan 1 000 och 1 800 m.[2] [4] Lätet brukar liknas vid kanariefågelsång. Dieten består av olika mindre insekter som bland annat syrsor och blomflugor.[5]
Dessa grodor är inte naturligt giftiga utan giftet kommer från grodans diet [6], grodor uppväxta i fångenskap matade med bananflugor är inte mer giftiga än vilda svenska grodor.
Som alla pilgiftsgrodor har den trefärgade pilgiftsgrodan ett starkt giftigt hudsekret som används som försvar mot predatorer, och som även utnyttjas som pilgift i samband med Chocóindianernas jakt. Man har upptäckt att sekretet hos denna art innehåller en kraftigt smärtstillande förening som beräknas vara 200 gånger kraftigare än morfin.[6]
Parningen sker på land, bland vissna löv[2], med en amplexus (hanens omfamning av honan) som sker just bakom honans huvud. I denna ställning lägger honan 20 till 25 ägg, som hanen vaktar. De kläckta grodynglen kravlar upp på hanens rygg, och han tar med dem till någon närbelägen vattensamling, där den fortsatta utvecklingen sker.[7] [5]
Den trefärgade pilgiftsgrodan är klassificerad som starkt hotad ("EN", underklassificering "B1ab(iii,v)") av IUCN. Orsakerna är främst vattenföroreningar och habitatsförlust till följd av jordbruk, samt insamling för medicinsk användning. Man misstänker även att svampsjukdomen chytridiomykos kan spela en roll.[2]
Trefärgad pilgiftsgroda (Epipedobates tricolor), en groda i familjen pilgiftsgrodor, som finns i Ecuador och Peru.
Загальна довжина сягає 2,1—2.6 см. Спостерігається статевий диморфізм: самиці більші за самців. За будовою схожий на інших представників свого роду. У шкірі присутні токсини. Це одна з найотруйніших жаб. Пальці мають перетинку. Помітні істотні відмінності у забарвленні між дикими особинами і розведеними в неволі. Перші характеризуються інтенсивним яскраво-червоним забарвленням. По хребту від кінчика морди до крижів проходить широка жовтувата смуга. З боків тіла є поздовжні рядки витягнутих білих плям, що зливаються в смуги. Кінцівки також плямисті. Особини, що розводяться у неволі, не такі ошатні, більш темні, часто коричневі з більш вузькими смугами кремового відтінку.
Полюбляє гірську місцину. Тримається по берегах річок і струмків з підвищеною вологістю, серед каміння. Ці місця характеризуються більш низькими середніми температурами і значними їх добовими перепадами, меншою вологістю і підвищеною інсоляцією. Зустрічається на висоті від 1000 до 1800 м над рівнем моря. Активні вдень. Живиться комахами та членистоногими.
Це яйцекладна амфібія. Самиця відкладає 10—25 яєць у лісову підстилку. Пуголовки з'являються через 3 тижня. Метаморфоз триває 2 місяці.
Тривалість життя до 10 років.
Це ендемік Еквадору.
Epipedobates tricolor là một loài ếch phi tiêu độc. Nó là loài đặc hữu của Ecuador và sống tại những sườn núi Andes thuộc miền trung Ecuador tại tỉnh Bolívar.[3] Chúng có màu sắc rực rỡ. Loài này đang bị đe dọa, và người ta chỉ biết có một vài địa điểm hoang dã nơi chúng sinh sống.
Epipedobates tricolor là một loài ếch phi tiêu độc. Nó là loài đặc hữu của Ecuador và sống tại những sườn núi Andes thuộc miền trung Ecuador tại tỉnh Bolívar. Chúng có màu sắc rực rỡ. Loài này đang bị đe dọa, và người ta chỉ biết có một vài địa điểm hoang dã nơi chúng sinh sống.
Epipedobates tricolor (Boulenger, 1899)
Синонимы
Франтоватый древолаз[1] (лат. Epipedobates tricolor) — вид семейства древолазы рода Epipedobates. Эндемик Эквадора.
Длина тела от 22 до 22,5 мм у самок, от 20 до 20,5 мм у самцов[2]. Наблюдается половой диморфизм: самки крупнее самцов. По строению похожа на других представителей своего рода. Заметны существенные различия в окраске между дикими особями и разведёнными в неволе. Первые характеризуются интенсивным ярко-красным окрасом. По хребту от кончика морды до крестца проходит широкая желтоватая полоса. По бокам тела имеются продольные строки вытянутых белых пятен, сливающихся в полосы. Конечности также пятнистые. Особи, разводимые в неволе, не такие нарядные, более тёмные, часто коричневые с более узкими полосами кремового оттенка. Пальцы имеют перепонку. В коже присутствуют токсины, это одна из самых ядовитых лягушек.
Предпочитает горную местность. Держится по берегам рек и ручьёв с повышенной влажностью, среди камней, обитая преимущественно на лесной подстилке и в невысокой растительности. Эти места характеризуются более низкими средними температурами и значительными их суточными перепадами, меньшей влажностью и повышенной инсоляцией. Встречается на высоте от 1000 до 1800 м над уровнем моря. Активна днём. Питается насекомыми и членистоногими, такими как коллемболы, мелкие жуки и муравьи. Самцы территориальны и становятся агрессивными в случае появления на их территории чужака[3].
Продолжительность жизни до 10-15 лет. Основную угрозу для вида представляют загрязнение воды, потеря среды обитания, отлов людьми в лечебных целях и заболевание хитридиомикоз, вызываемое грибком Batrachochytrium dendrobatidis.
Это яйцекладущая амфибия. Самцы издают громкие звуки, служащие критерием для самок при выборе себе партнёра[4]. Самка вымётывает кладку, содержащую около 10 икринок диаметром 2 мм[5] на лесную подстилку. Самец охраняет их, а затем переносит головастиков в водоём. Головастики появляются через 3 недели. Метаморфоз длится 2 месяца.
Эндемик Эквадора. Встречается на склонах Анд в центральной части страны. Известно семь популяций вида, обитающих вдоль горных ручьёв в провинции Боливар. Численность снижается в северной части ареала, где некоторые популяции исчезли.
.jpg)
Франтоватый древолаз (лат. Epipedobates tricolor) — вид семейства древолазы рода Epipedobates. Эндемик Эквадора.
三色箭毒蛙又名幽靈箭毒蛙（学名：Epipedobates tricolor）为箭毒蛙科幽靈箭毒蛙屬下的一个种，是第三毒的箭毒蛙(僅次於第二毒的藍箭毒蛙和最毒的黃金箭毒蛙)以及是世界上第三毒的蛙(一樣僅次於第二毒的藍箭毒蛙和最毒的黃金箭毒蛙)。
|access-date=中的日期值 (帮助)
这是一篇與动物相關的小作品。你可以通过编辑或修订扩充其内容。 