Prvoky (iné názvy: protozoá [1], jednobunkovce[2], jednobunkové živočíchy; staršie: živočíchy jednobunkové[2]; lat. Protozoa, Monocytozoa) sú „živočíšne“ (teda spravidla heterotrofné, pohyblivé a podobne) eukaryotické jednobunkové organizmy. Tradične patria aj medzi Protista.
Charakteristika
Sú to drobné organizmy, veľké od tisícin milimetra po niekoľko milimetrov, prípadne centimetrov; voľným okom je však viditeľné len malé percento druhov. Telo je zložené z jednej bunky, ktorá vykonáva funkcie celého organizmu. U niektorých druhov však vidíme tendenciu vytvárať agregácie rovnakých (Gonium, Pandorina), ale i kolónie diferencovaných buniek (Volvox), a práve tu niekde prebieha prirodzená hranica medzi jednobunkovými a mnohobunkovými eukaryotickými organizmani.Vo vnútri tela má cytoplazmu.
História
Prvoky boli objavené až po vynáleze mikroskopu Anton van Leeuwenhoekom (v roku:1675). V 18. storočí boli nazývané animacula infusoria – „zvieratká z nálevov“. Ich systematické postavenie bolo dlho nejasné a nie je celkom jasné ani dnes. V minulosti prevládali dva extrémne názory – prvoky boli považované buď za larválne štádiá neznámych (vyhynutých?) živočíchov, alebo za „zmenšeniny“ bežných zvierat s príslušnými orgánmi ako sú oči, ústa so zubami, atď. Bol to dôsledok nedokonalej optiky a mikroskopovacej techniky.
Dnes poznáme niečo vyše 20 000 druhov napr.Črievička čierna, z čoho voľne vo vode žije asi 15 000 druhov napr.Črievička stopová, 10 000 z toho v moriach napr.Črievička vavrincová.Asi 5 000 druhov sú symbionty, komenzály, no väčšinou parazity Parazotnica vel'ká. Systém prvokov je zložitý a sčasti ešte nedotvorený.
Zloženie
Bunka obsahuje organely, tzv. „orgánčeky“, ktoré však nie sú analogické s orgánmi mnohobunkových živočíchov! Sú to vlastne špecializované bunkové inklúzie. Tu sú dôležitejšie z nich:
-
cytoplazmatická membrána – je to semipermeabilná blana na povrchu bunky. Niekedy je veľmi tenká (Sarcodina), niekedy je však dvojitá (mimobunkové štádiá Apicomplexa) alebo dokonca trojitá (Gregarina). Ak je spevnená systémom mikrotubulov, nazýva sa kortex, resp. pelikula (Opalinida, Ciliophora). U mnohých skupín produkuje schránku;
-
cytoplazma – nie je organela v pravom zmysle slova, pretože obaľuje všetky organely v bunke. Niekedy je diferencovaná na povrchovú viskóznu ektoplazmu a zrnitejšiu endoplazmu vnútri bunky (Ciliophora, väčšina Sarcodina), tieto vrstvy môžu byť aj zreteľne oddelené (Lobosia);
- jadro (nukleus) je najdôležitejšou organelou. Obsahuje DNA a v ňom dochádza i k syntéze RNA. Môže byť jedno (väčšina prvokov), alebo dve (makronukleus a mikronukleus u Ciliophora), alebo pozorujeme viac nediferencovaných jadier (Opalinata, viaceré Sarcodina);
-
mitochondrie – dvojvrstvové membranózne organely, ktoré poskytujú energiu pre životné pochody v bunke. U krvných parazitov môžu atrofovať (glukóza a ďalšie živiny sú v nadbytku);
-
Golgiho aparát – tubulózna organela, zabezpečuje sekrečnú činnosť bunky. U rastlinných bičíkovcov sa tradične nazýva diktyozóm;
-
fagozóm, potravná vakuola, vzniká vliačením bunkovej membrány do cytoplazmy. Splýva s lyzozómom, s mechúrikom naplneným tráviacimi enzýmami, čo umožňuje typické intracelulárne trávenie;
- pulzujúce (kontraktilné) vakuoly – vylučujú nadbytočnú vodu, regulujú teda osmotický tlak v bunke;
-
mikrotubuly – majú oporno-pohybovú funkciu. Sú základom bičíkov a bŕv a podieľajú sa i na stavbe pelikuly a mitotického vretienka.
Pohyb
Pohyb prvokov je pasívny (prúdením vody a vzduchu) alebo aktívny. Aktívny pohyb môže byť améboidný, „prelievaním“ cytoplazmy, hoci mechanizmus tohto pohybu stále presne nepoznáme (pôjde zrejme o sťahovanie plazmatických makromolekúl), alebo pomocou bŕv (cilie) a bičíka (flagellum), resp. bičíkov. Brvy a bičíky majú u všetkých eukaryotických organizmov (vrátane spermií) rovnakú stavbu: 2 centrálne mikrotubuly obkolesuje 9 párov obvodových mikrotubulov, čo je jeden z najvýznamnejších dôkazov jednoty života na Zemi! Bičík sa môže priložiť k povrchu bunky, tak vzniká undulujúca membrána (niektoré Zoomastigophorea). Splývaním bŕv vznikajú ciliálne deriváty – cirry alebo membranely.
Príjem potravy
Príjem potravy sa uskutočňuje:
- difúziou cez cytoplazmatickú membránu (nízkomolekulové látky);
- endocytózou, ktorá má 2 varianty: pinocytózu – pohlcovanie makromolekúl, tukových kvapôčok a drobných čiastočiek do veľkosti 10 μm alebo fagocytózu – pohlcovanie väčších častíc potravy (typické pre Sarcodina). Pri endocytóze sa častica dostáva dnu do bunky vliačením povrchovej membrány, ktorá utvorí okolo častice mechúrik. Pokiaľ sa na fagocytózu špecializuje jedna časť povrchu bunky, hovoríme o
- príjme potravy cytostómom, ktorý je typický pre Ciliophora. Nestrávené zvyšky opúšťajú bunku exocytózou cez cytopyge – bunkový „anus“, ktorý je viditeľný len počas defekácie.
Rozmnožovanie
Rozmnožovanie prvokov môže byť v zásade nepohlavné a pohlavné.
-
Nepohlavné rozmnožovanie je rozšírené v niekoľkých typoch:
- binárne delenie – bunka sa rozdelí na 2 rovnaké jedince, a deje sa to v pozdĺžnom (Mastigophora), šikmom (typické pre skupiny s pevnejším povrchom) alebo v priečnom smere (Ciliophora). Špeciálnym prípadom je pučanie, keď sa z materského jedinca oddeľuje oveľa menší dcérsky, ktorý potom dorastá (Suctoria);
- polytomia – rozpad na viac jedincov. Vyskytuje sa v dvoch variantoch: sporogónia a schizogónia (–» Apicomplexa).
-
Pohlavné rozmnožovanie – Prvoky majú počas života haploidnú sadu chromozómov (Mastigophora, Apicomplexa), diploidné sú Opalinata a Ciliophora. V prvom prípade dochádza k redukcii počtu chromozómov pri prvom delení zygoty, v druhom prípade meióza prebieha pri vzniku gamét. Pohlavné rozmnožovanie má v zásade 3 varianty:
- gametogamia – splývanie dvoch nezávislých gamét, ktoré môžu byť rovnaké (izogamia) alebo morfologicky odlíšené (anizogamia –» Apicomplexa);
- gamontogamia – kopulácii (jadier) gamét predchádza spojenie celých buniek, alebo aspoň ich väčšej časti (Gregarina). Zvláštnym prípadom gamontogamie je konjugácia, rozšírená u Ciliophora: Dva jedince sa k sebe priložia cytostómom a splynú. Makronukleus sa rozpustí, mikronukleus sa v každej bunke dvakrát po sebe mitoticky delí, takže vznikajú 4 malé jadrá. Tri z nich sa rozpúšťajú, posledné sa ešte raz meioticky delí na stacionárne a migratívne jadro. Migratívne jadrá si jedince medzi sebou vymenia, vzápätí každé splýva so stacionárnym jadrom druhého jedinca. Vzniká synkaryon a jedince sa od seba oddeľujú. Dosť zložitým delením synkaryonu v každom jedincovi vznikajú 2 makro– a 2 mikronukleusy. Jedince sa ešte raz rozdelia, takže výsledkom konjugácie sú 4 jedince;
- autogamia – proces samooplodnenia jadrami, ktoré vznikli v tom istom jedincovi (Foraminifera, Heliozoa, zriedka inde).
Taxonomický systém
Systém v slovenskej wikipédii
Podrobnosti pozri pod: Systém živých organizmov
Prvoky tvoria ríšu z domény eukaryoty. Delia sa takto:
Toto je príklad úplného a typického moderného delenia prvokov (uvedené je delenie najvyšších úrovní).
Poznámka:Kríž znamená „vyhynutý“
- Podríša Sarcomastigota
- Kmeň Amoebozoa (Lühe, 1913) Cavalier-Smith, 1998
- Podkmeň Lobosa (Carpenter, 1861) Cavalier-Smith, 1997
- Podkmeň Conosa Cavalier-Smith, 1998
- Infrakmeň Mycetozoa (De Bary, 1859) Cavalier-Smith, 1998
- Nadtrieda Eumyxa (Cavalier-Smith, 1993) Cavalier-Smith, 1998
- Trieda Protostelea C.J. Alexopoulos & C.W. Mims, 1979 orthog. emend
- Trieda Myxogastrea E.M. Fries, 1829 stat. nov. J. Feltgen, 1889 orthog. emend.
- Nadtrieda Dictyostelia (Lister, 1909) Cavalier-Smith, 1998
- Trieda Dictyostelea D.L. Hawksworth et al., 1983, orthog. emend.
- Infrakmeň Archamoebae (Cavalier-Smith, 1983) Cavalier-Smith, 1998
- Trieda Pelobiontea F.C. Page, 1976 stat. nov. T. Cavalier-Smith, 1981
- Trieda Entamoebea T. Cavalier-Smith, 1991
- Trieda Breviatea
- Trieda Variosea
- Trieda Phalansterea T. Cavalier-Smith, 2000
- Kmeň Choanozoa
- Podríša Biciliata
- Infraríša Rhizaria Cavalier-Smith, 2002
- Kmeň Cercozoa Cavalier-Smith, 1998:
- Kmeň Foraminifera (Eichwald, 1830) Margulis, 1974
- ?Trieda Athalamea Haeckel, 1862
- Trieda Xenophyophorea F.E. Schulze, 1904
- Trieda Foraminifera Lee, 1990
- Rad Allogromiida Loeblich & Tappan, 1961
- Rad Astrorhizida Brady, 1881
- Rad Textulariida Delage & Herouard, 1896
- Rad Silicoloculinida
- Rad Robertinida Loeblich & Tappan, 1984
- Rad †Involutinida
- Rad Carterinida Loeblich & Tappan, 1981
- Rad Spirillinida Hohenegger & Piller, 1975
- Rad †Fusulinida
- Rad Miliolida Delage & Herouard, 1896
- Rad Lagenida Delage & Herouard, 1896
- Rad Rotaliida Delage & Herouard, 1896
- Rad Globigerinida Delage & Herouard, 1896
- Kmeň Radiozoa Cavalier-Smith, 1987
- Podkmeň Radiolaria (Müller, 1858) Cavalier-Smith, 1993:
- Infraríša Excavata Cavalier-Smith, 2002
- Infraríša Alveolata Cavalier-Smith, 1991
- Kmeň Myzozoa Cavalier-Smith & Chao, 2004
- Kmeň Ciliophora (Doflein, 1901) Copeland, 1956
- Podkmeň Postciliodesmatophora Gerassimova & Seravin, 1976
- Podkmeň Intramacronucleata Lynn, 1996
- Trieda Spirotrichea Bütschli, 1889
- Podtrieda Protocruziidia de Puytorac, Grain & Mignot, 1987
- Podtrieda Hypotrichia Stein, 1859
- Podtrieda Choreotrichia Small & Lynn, 1985
- Podtrieda Stichotrichia Small & Lynn, 1985
- Podtrieda Oligotrichia Bütschli, 1887
- ?Rad Armophorida Jankowski, 1964
- ?Rad Odontostomatida Sawaya, 1940 – odontostomatids
- ?Rad Clevelandellida de Puytorac & Grain, 1976
- ?Rad Phacodiniida Small & Lynn, 1985
- Trieda Litostomatea Small & Lynn, 1981
- Trieda Phyllopharyngea de Puytorac et al., 1974
- Trieda Nassophorea Small & Lynn, 1981
- Trieda Colpodea Small & Lynn, 1981
- Rad Bryophryida de Puytorac, Perez-Paniagua & Perez-Silva, 1979
- Rad Colpodida de Puytorac et al., 1974
- Rad Cyrtolophosidida Foissner, 1978
- Rad Bursariomorphida Fernandez-Galiano, 1978
- Rad Sorogenida Foissner, 1985
- Rad Bryometopida Foissner, 1985
- ?Čeľaď Pseudochlamydonellidae Buitkamp, Song & Wilbert, 1989
- ?Čeľaď Tectohymenidae Foissner, 1993
- Trieda Prostomatea Schewiakoff, 1896
- Trieda Plagiopylea Small & Lynn, 1985
- Trieda Oligohymenophorea de Puytorac et al., 1974—oligohymenophoreans
- a viacero rodov
- ?Kmeň Apusozoa (Cavalier-Smith, 1997) Cavalier-Smith, 2002
- ?Kmeň Heliozoa (Haeckel, 1866) Margulis, 1974
- Rod Kiitoksia Vørs, 1992
- Rod Phyllomonas Klebs, 1892
(*) Rod Giardia + retordomonády + diplomonády + kmeň (dole nadtrieda) Parabasalia tvorili donedávna skupinu „praprvoky“ (Archaezoa) ešte v: Cavalier-Smith, 2002.
Iné delenia
Hlavný článok:Systém živých organizmov
V tradičných slovenských systémoch sa označovali ako jednobunkovce a boli zaradené pod živočíchy (ako podríša). Živočíchy vtedy zahŕňali tak dnešné „živočíchy“ (vtedy „mnohobunkovce“), ako aj jednobunkovce/prvoky. Príklady pozri pod Systém živých organizmov.
V systémoch, ktoré používajú ríšu „Protista“, čo je dnes už veľmi zriedkavé, tvoria prvoky podríšu (a podobne) tejto ríše.
V najnovších svetových systémoch je táto skupina naopak úplne rozpustená a nahradená početnými menšími skupinami. Príklady pozri pod Systém živých organizmov.
Iné projekty
-
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prvoky
-
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Prvoky